„Vojaci východného frontu,“ oslovil pred šesťdesiatimi rokmi Adolf Hitler v dennom rozkaze príslušníkov Wehrmachtu a Luftwaffe, ktorí čakali na východnej hranici tretej ríše. V tej chvíli bolo jasné, že sa končí podivné spojenectvo dvoch totalitných veľmocí. 22. júna 1941 presne o štvrť na štyri ráno nemecké delostrelectvo začalo osudovú vojnu so Sovietskym zväzom – operáciu Barbarossa. Za chrbtom mu zostala neporazená Británia. Slovensko svojho fašistického spojenca verne sprevádzalo.

Podľa plánu mali tankové kliny obkľučovacími operáciami zničiť masy ruských vojsk na západe ZSSR a rýchlym prenasledovaním dosiahnuť líniu Archangeľsk – Astrachán. Ďalej Nemci ísť nechceli. V tejto časti Sovietskeho zväzu ležalo všetko dôležité. Veľké mestá, väčšina priemyslu, ropné polia, poľnohospodárska pôda. Priemysel na Urale malo zlikvidovať letectvo.

Na dosiahnutie tohto cieľa vznikli tri skupiny armád, ktoré mali viac ako tri milióny vojakov. Skupina Sever smerovala cez Pobaltie k Leningradu, Stred k Smolensku s výhľadom na útok proti Moskve. Skupina Juh mala zničiť vojská na Ukrajine a dobyť Kyjev.

Wehrmacht bol v tom čase nepochybne najúspešnejšou a najvyspelejšou armádou na svete. Prevalcoval Poľsko, odvážnou operáciou obsadil Nórsko, rozdrvil spojencov vo Francúzsku, úspešne ukončil ťaženie na juh, kde ťahal gaštany z ohňa za nevýraznú taliansku armádu. Všade dokazoval obrovskú taktickú prevahu. Jeho jednotky úspešne bojovali v Afrike.

V žiadnom prípade však nešlo o dokonalú, „po zuby ozbrojenú“ armádu. Napriek koncepcii založenej na rýchlych úderoch motorizovaných a tankových jednotiek sa pri presunoch stále spoliehala predovšetkým na pochodové schopnosti svojich vojakov. Do Ruska ťahal Wehrmacht 700-tisíc koní. Po celú vojnu nemal dostatok poľného delostrelectva.

Nemecko v roku 1941 nevyrábalo tanky, ktoré by boli rovnocenné so sovietskym T 34 a KV 1. Do útoku ich postavilo 3500, Červená armáda mala však viac ako 20-tisíc tankov, aj keď väčšinou zastarané typy.

Na vojnu na obrovskom priestore Nemecko vôbec nemalo strategické letectvo. Všetko, čo sa Rusom podarilo vyrobiť alebo čo dostali od spojencov, mohli bez problémov presunúť na front. Zatiaľ musela veľká časť Luftwaffe brániť okupovanú Európu a Nemci mali na začiatku operácie Barbarossa menej lietadiel ako pri útoku na Francúzsko.

Nemeckých vojakov čakal protivník, ktorého nepoznali a ktorého mentalite nerozumeli. Na západe dosahovali výsledky nečakanými údermi na citlivé miesta, po ktorých sa prekvapený nepriateľ zosypal. Sovieti bojovali bez spojenia, bez jedla, bez munície. Obrovské straty na nich nepôsobili.

Sovietsky zväz nepodpísal Ženevskú konvenciu, obe strany teda nebrali žiadne ohľady na zajatcov, džentlmenské správanie sa v tejto vojne nenosilo. Za nemeckými vojakmi prichádzali einsatzgruppen SS a terorizovali civilné obyvateľstvo.

Vojnu bolo treba vyhrať rýchlo, ale v Rusku neboli asfaltové cesty a každý dážď znemožnil postup záplavou blata. Pravá blitzkrieg sa už neopakovala.

Napriek tomu boli počiatočné nemecké úspechy ohromujúce. Aj po prašných cestách postupoval Wehrmacht rýchlosťou 60 kilometrov za deň. Zajímal státisíce ruských vojakov. Rusi svoje straty dodnes radšej nezverejnili.

Pri Norimberskom procese niektorí nemeckí generáli tvrdili, že šlo o preventívny úder proti štátu, ktorý sa chystal sám na ríšu zaútočiť. Pravda je, že prejsť na vojnový stav sa Rusom podarilo bleskovo. Či ich jednotky mali útočiť, nie je dodnes jednoznačne dokázané, isté je, že Nemcov nedokázali ani pribrzdiť.

Necelý mesiac po začiatku Barbarossy padlo strategické mesto Smolensk, 700 kilometrov vzdialené od hraníc, ktoré si Nemci a Rusi dohodli po dobytí Poľska. Do Moskvy zostávalo 300 kilometrov. A tu urobil Hitler pravdepodobne najväčšiu chybu. Rozmýšľaním o ďalšom postupe stratili Nemci celý mesiac. Potom namiesto útoku na srdce a mozog komunistickej ríše otočili tanky na juh dobývať Ukrajinu. Získali obrovské víťazstvo, ale strategické suroviny, ukrajinské priemyselné oblasti a obilie neboli v Rusku to najdôležitejšie.

Na víťazstvo bolo treba zvrhnúť režim a to sa Hitlerovi nepodarilo. Keď sa opäť naskytla príležitosť zaútočiť na Moskvu, získali už Sovieti ďalšieho spojenca. Päťdesiatstupňový mráz im zabezpečil prvé veľké víťazstvo.

BORIS ZEMKO

V utorok – Zmluva o Antarktíde