Dunenie bubnov a jasot tisícov zhromaždených sprevádzali včera v britskom legendami opradenom Stonehenge sviatok letného slnovratu. Od násilností v roku 1985 organizátori iba druhý raz umožnili účastníkom osláv vstúpiť podľa pohanských zvykov dovnútra kamenného kruhu, odkiaľ sledovali východ slnka počas najdlhšieho dňa v roku.

Uprostred a okolo kruhu vytvoreného obrovskými monolitmi sa zišlo približne 14 500 novodobých druidov (keltských kňazov), stúpencov New Age a lovcov kuriozít. Mraky na nebi síce zabránili slnku preniknúť dovnútra kruhu, ale nepokazili sviatočnú atmosféru, v ktorej ľudia tancovali a sledovali artistov, ako žonglujú s ohňom. „Bolo tu veľmi veľa energie,“ vyhlásil druidský kňaz Mark Graham.

Lišajníkom pokryté balvany sú pozostatkom pravekých monumentov z rokov 3000 až 1600 p. n. l. Prečo a ako bol Stonehenge postavený, nevie nik. Niektorí experti sa domnievajú, že jeho stavitelia pochádzali z kultúry uctievajúcej slnko. Iní hovoria, že balvany vytvárajú za jasu slnka osobitný optický útvar preto, že monument je súčasťou obrovského astronomického kalendára.

Po zrážkach s políciou priamo v Stonehenge v roku 1985 uctievačov slnka z areálu vypovedali. Až v roku 1998 tam umožnila organizácia English Heritage stovke ľudí sledovať slnovrat. O dva roky neskôr došlo opäť k zrážkam druidov a polície. Len od minulého roku má vstup povolený každý záujemca.

Stonehenge je megalitický kruhový pamätník z doby bronzovej. Jeho jadro tvorí kruh zo zvislých kvádrov spojených horizontálne uloženými kamennými blokmi, a menší kruh s „oltárom“. Stavba pravdepodobne slúžila na kultové účely. (tasr)