FOTO – THOMAS MEYER
Biblia má predsa pravdu. A ako sa zdá, pravdu má aj kniha kníh pre vyhorených a frustrovaných - Platforma francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa. Tento jeho posledný a veľmi úspešný román účtuje so zrýchlenou kapitalistickou súťažou, ktorá už prenikla až do úplne súkromného priestoru, do našej intimity, a načrtáva novú antiutópiu konečne ukojeného ľudstva.
Hlavný hrdina románu, v ktorom ľahko rozoznáme autorovo alter ego, istý Michel má tajný recept na prevratnú inováciu francúzskej turistickej brandže: „Na jednej strane máš v západnom svete mnoho miliónov ľudí, ktorí majú všetko, čo len môžu chcieť, okrem sexuálneho uspokojenia, a na druhej sú v treťom svete milióny ľudí, ktorí nemajú na predaj nič okrem vlastných tiel a nedotknutej sexuality. To je ideálna výmenná situácia.“ A spoločne s priateľmi zakladá niekoľko nádherných sexklubov na nádherných thajských plážach.
Turisti, ktorí sa v hrozivo vysokom počte pred niekoľkými dňami stali obeťami útokov islamských teroristov na ostrove Bali, sa tam nevybrali za zvodmi telesnej lásky. Ale moderný raj uprostred nedotknutej prírody, pretekajúcej medom a mliekom, spoločnosť, ktorá civilizáciou unavených návštevníkov zo západnej pologule láka tými základnými lákadlami - to všetko tam bolo. A aj tak tam našli len smrť.
Pravdepodobne z rovnakých dôvodov ako ich fiktívni bratia a sestry v Houellebecqovom románe. Aj tam rozhnevaní moslimovia - menšina v regióne, v ktorom sa náboženstvá inak celkom dobre znášajú - zničia nové moderné kluby a zorganizujú desivý krvavý kúpeľ, pri ktorom zahynie 117 rozkoše chtivých turistov: „Bol to najvražednejší atentát v dejinách Ázie.“
Michel Houellebecq, ktorý sa v týchto dňoch musí zodpovedať zo svojich znevažujúcich výrokov o islamskom náboženstve, už v románe Platforma dával otvorene najavo svoj odpor k fundamentalistickým dogmatikom a ich konšpiratívne plánovanému násiliu. Vysvetľuje ho presne tými istými motívmi, aké mali teroristi na Bali, ktorí zavraždili vyše 180 ľudí: zranené city náboženských fundamentalistov, ktorým ich kamenné predstavy o morálke zakazujú zmyselné radosti. Tieto svoje predstavy s impozantnou veľkorysosťou vzťahujú aj na zvyšok sveta.
Minulý týždeň sa teda naplnil literárny horor Michela Houellebecqa. Uvidí sa, či budeme konfrontovaní so správami, aké čítame u Houellebecqa, ktorý o masakre napísal: „Viacerí ťažko zranení, ktorí prišli o ruky a nohy, sa pokúšali doplaziť k východu a nechávali za sebou krvavú stopu. Skrutky a klince povypichovali oči, odtrhli ruky, rozsekali tváre. Niektoré telá sa doslova rozleteli na kusy a tie ležali porozhadzované na zemi v okruhu desiatich metrov.“
Môžeme vedieť len to, že hydre islamistického terorizmu narástla ďalšia hlava. Kým jedenásty september útočil na symbolické sídlo biznisu, tentoraz násilie napadlo srdce nášho sveta voľného času a oddychu. Bolo jasné, že bojová zóna sa skôr alebo neskôr rozšíri. To by vedel predpovedať aj autor s menej vyvinutou fantáziou ako Michel Houellebecq.
