ent za výrazný krok vpred a jednoznačne odporúča jeho rozšírenie na celé Slovensko.
Opačný názor má predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Tvrdí, že súdny manažment preťahuje a predražuje súdne konanie. „Ako je možné, že sudcovia v Banskej Bystrici, kde je tento projekt zavedený, majú menej skončených vecí mesačne ako ich kolegovia na iných súdoch?“ pýta sa a dodáva, že došlo k prípadu, keď spis putoval z okresného súdu na krajský viac ako rok.
„Tento súd projekt skúšal za plnej prevádzky, je možné, že vtedy nedosahoval také výsledky ako iné súdy,“ povedal podpredseda banskobystrického súdu Dušan Slobodník. Napriek tomu si myslí, že je potrebné a nevyhnutné projekt zaviesť.
Dnes už podľa Slobodníka súd vybavuje viac vecí, než prichádza - neskončených prípadov teda ubúda. Dokonca mal žiadosti, aby prejednával prípady, v ktorých nebol miestne príslušný. „Pretože vedia, že tu to ide rýchlejšie,“ povedal. Ročné prieťahy v konaní, ktoré by spôsobil súdny manažment, Slobodník vylúčil.
Rovnaký počet prípadov, aký v minulosti ukončili sudcovia za mesiac, vybavia dnes podstatne skôr. Nie všetci však túto výhodu využívajú, aby vyriešili ešte viac prípadov. „Niektorí sa uspokoja s výsledkom a nepokračujú ďalej v práci, hoci by mohli. To však nemôže ovplyvniť súdny manažment,“ hovorí Slobodník.
„Súdny manažment nemôže fungovať ako systém iba na jednom súde. Jeho plná efektivita sa prejaví až po komplexnom zavedení,“ povedal Ľudovít Bradáč, predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorom už tiež začali so zavádzaním projektu. „S obdivom sa na tento projekt pozerajú niektoré oveľa vyspelejšie súdne systémy,“ hovorí. Pre časť sudcov môže byť problémom práca s počítačom, ktorú projekt vyžaduje. „Ja sám som ho dostal na stôl pred mesiacom,“ tvrdí Bradáč. Podobne je na tom podľa neho 80 až 90 percent sudcov, ktorí sú zvyknutí pracovať s písacími strojmi.
ROMAN PATAJ