Potreba zaznamenať prírodné javy sa pri fotografii často premieta do pokorných výjavov, ktoré akoby nesmeli zachytiť prítomnosť samotného fotografa. Vzácnosť sa pripisuje prírode, nie interakcii s ňou. Fotografka Petra Vlčková však inscenuje zásahy človeka do prírody a skôr než autentickosť zobrazuje našu túžbu vlastniť, zmeniť, vyčísliť, zaradiť a uchovať.

Zeleň tu nejestvuje samostatne, ale len vo vzťahu k ľudskej potrebe. Nevyvoláva obdiv a nemá priniesť ani prísny ekologický apel. Ak nastavuje človeku zrkadlo, robí to s nehou a len preto, aby nenačúval len stromom, ale aj sám sebe.

Znázorňuje to aj prechod od rastlinných motívov, ktorými sa človek obklopuje, k skutočným živým tapetám: kvet v ľudskom prostredí vädne. Je nemožné vytvoriť živý dekoratívny herbár.

Petra Vlčková študuje fotografiu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Jeden semester absolvovala na École Supérieure d'Art et de Design vo francúzskom Orleáns. Okrem tejto zbierky s názvom Listening Trees si môžete pozrieť aj jej fotografie z Poľska a galériu portrétov.

Autor: Petra Vlčková