* V každej organizácii fungujú neformálne siete na výmenu informácií (nezáväzné diskusie počas obeda, klebetenie, pracovné rozhovory medzi kolegami, poradenstvo, ktoré si poskytujú blízki spolupracovníci, atď.). Tento spôsob odovzdávania údajov a informácií je nezávislý a spravidla pomerne dobre funguje. Nevýhodou je, že je náhodný, nemožno ho ovplyvniť zhora a obyčajne sa na ňom nezúčastňujú všetci pracovníci. Je vhodné, ak vrcholové vedenie dokáže prirodzené cesty výmeny informácií cielene a systematicky využívať.
* Je vhodné, ak sa pri zavádzaní a následnom fungovaní knowledge managementu vytvorí funkcia znalostného manažéra, ktorý je kompetentný (nie zodpovedný!) v tejto oblasti.
* Už na začiatku spustenia systému riadenia znalostí treba rozmýšľať o systematickom dopĺňaní údajov a informácií, pretože knowledge management sa nikdy nekončí. Ak je to možné, treba uvažovať o vytvorení profesionálneho softvéru, avšak postup by nemal byť komplikovanejší, ako je nevyhnutné. Pri výbere sa treba obrátiť aj na jeho budúcich používateľov. Pri každom kroku treba myslieť na to, že v ideálnom prípade, ktorý nie je nedosiahnuteľný, by jednotliví pracovníci mali pri práci so systémom pociťovať radosť.
