BRATISLAVA - Druhá vláda Mikuláša Dzurindu bude čeliť problémom s hľadaním zdrojov na kľúčové reformy. Jednou z možností je privatizácia zvyšných podielov štátu v strategických podnikoch. Podľa platnej legislatívy môže vláda v týchto podnikoch predávať najviac 49 percent akcií. Nová štvorkoalícia má v parlamente väčšinu. V prípade politickej dohody by tak mohla zákon zmeniť a privatizovať aj zvyšné podiely štátu.
Podľa analytika Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora sa vláda bude musieť rozhodnúť, či si na rozbeh potrebných reforiem požičia a zadlži tým ďalšie generácie alebo sa vydá cestou doprivatizácie strategických podnikov.
Predaje zostávajúcich podielov štátu bude presadzovať SDKÚ. „Áno. SDKÚ to má v programe a navrhovali sme to aj do programových téz koalície,“ povedal v rozhovore pre denník SME minister financií Ivan Mikloš. Jedným z dôvodov je podľa neho potreba ďalších prostriedkov, ktoré by spolu so 65 miliardami z privatizácie plynární umožnili naštartovať dôchodkovú reformu.
„To isté hovoríme aj my,“ povedal podpredseda SMK István Harna. S použitím ďalších privatizačných príjmov na dôchodkovú reformu by SMK súhlasila. „Ak ju chceme rozbehnúť, musí mať štát peniaze čo najskôr,“ povedal Harna.
Ďalšej privatizácii je naklonená aj strana ANO. „Názorom našej strany je jednoznačne, že štát je zlý vlastník,“ povedal budúci minister hospodárstva Robert Nemcsics. Podiely, ktoré si štát v strategických podnikoch ponechal podľa Nemcsicsa nedávajú veľké možnosti na zasahovanie do ich fungovania. ANO má však podmienku, peniaze by nesmeli ísť do spotreby a na plátanie dier v rozpočte. „Ak by to malo byť inak, potom hovoríme nie,“ uzavrel Nemcsics.
Štvrtý koaličný partner je v tejto otázke zdržanlivý. KDH totiž predpokladá, že doterajšie vstupy investorov do strategických podnikov prinesú aj rast ich ziskovosti. V takom prípade by kresťanskí demokrati chceli, aby si štát ponechal majoritu a profitoval z podielov na zisku. „Ale ak sa ukáže, že to tak nie je, nebudeme proti ďalšej privatizácii,“ dodal.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
Štát má zaručenú väčšinu
Privatizáciu upravuje zákon o prevode majetku štátu na iné osoby ešte z roku 1991. Zároveň zákon z roku 1995 určil spolu štrnásť podnikov, ktoré sú strategické a zamedzil ich privatizácii. V roku 1999 však prijal parlament novelu, ktorá privatizáciu strategických podnikov spriechodnila. Podmienkou je však zachovanie 51-percentného podielu štátu. Medzi neprivatizovateľné podniky patrili najmä takzvané prirodzené monopoly. Tie sú definované ako časť podnikania, pri ktorom dokáže jeden monopolný dodávateľ uspokojovať požiadavky trhu trvalo lepšie a pri nižších nákladoch, ako keby to robili vzájomne si konkurujúce firmy. Ide napríklad o výrobu, prenos a rozvod elektriny a tepla, skladovanie a rozvod plynu či výrobu pitnej vody a prevádzku železničnej cesty. (tom)
