Martin Fronc sa narodil v roku 1947 v Košiciach. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor numerická matematika. Po skončení školy nastúpil na Katedru matematických metód Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline. Po novembri 1989 sa začal politicky angažovať v KDH. FOTO – AUTORKA
Ako člen KDH ste nikdy neskrývali, že chcete spoplatniť štúdium na vysokých školách. Týmto zámerom sa netají ani nová vláda. Budú študenti za vysokú školu platiť?
„Ak sa od študentov prestanú rôznymi formami vyberať poplatky, môže sa zaviesť ich spoluúčasť na hradení štúdia v rozsahu štandardu v európskych krajinách. Študent by mal platiť asi tak 10 až 20 percent priemerných nákladov na štúdium. V tejto chvíli by to bolo medzi šiestimi až dvanástimi tisícami ročne. Ale určite nezačneme hneď s hornou hranicou. Súčasne so zavedením poplatkov treba zaviesť aj podporný systém pre sociálne slabších študentov.“
Máte o ňom konkrétnu predstavu?
„Mal by mať dva nosné prvky – sociálne štipendiá a pôžičky. Podľa nášho návrhu má ísť časť vybraných poplatkov povinne na sociálne štipendiá, ich objem chceme zvýšiť aj zo štátneho rozpočtu. Tak budeme môcť podporiť väčšiu skupinu mladých ľudí. Na systém pôžičiek pristúpili viaceré krajiny, napríklad aj Anglicko. Ani taká bohatá krajina si nemôže dovoliť poskytovať študentom vzdelanie bez poplatkov.“
Myslíte si, že spoplatnenie štúdia prejde bez problémov?
„V koalícii je zhoda, že to treba urobiť, takže neočkávam rozdielne názory. Ak, tak snáď len o výške poplatku.“
A čo študenti a zástupcovia škôl?
„Viackrát som sa stretol so zástupcami študentských rád, o probléme sme diskutovali, dokonca sme o zavedení poplatkov aj hlasovali. Výsledok bol tesný, študenti sa nestavali jednoznačne proti plateniu.“
Kedy sa za štúdium začne platiť?
„Dnes je ťažko povedať dátum. Ale bol by som rád, keby sa kľúčové reformy zaviedli do dvoch rokov.“
KDH nie je za jednotný typ školy. Často však práve ľudia na ministerstve, ktorí tu pôsobia roky, blokujú akékoľvek zmeny. Vymeníte ich?
„Bude to ťažký zápas. Pracovníkov ministerstva treba omladiť, vymeniť tých, čo majú iné videnie. Ale v tejto chvíli je to niekoľkokrát zablokované. Každého pracovníka chráni Zákonník práce a navyše zákon o štátnej službe, ktorý je nešťastne formulovaný. Ministrovi nedovoľuje v personálnej oblasti takmer nič.“
Podľa analytikov by základným a stredným školám mohlo pomôcť financovanie pomocou kupónov. Uvažujete o tom?
„Podľa mňa treba skôr doviesť do konca princíp normatívneho financovania na žiaka, ktorý bol niektorými paragrafmi, napríklad o financovaní na triedu, znejasnený. Takto sa degeneroval celý jeho princíp. Vzdelávacie poukazy fungujú na tom istom princípe – nositeľom peňazí je žiak. Nie som proti nim, ale zaviesť ich je komplikované. Ak sa nám podarí dotiahnuť normatívne financovanie do konca, bude to veľký reformný krok. Prispejeme k transparentnosti a prirodzenej racionalizácii siete škôl.“
Aký máte názor na zrušenie prijímacích pohovorov?
„Ak umožníme, aby sa na vysokú školu zapísal každý, kto splní isté podmienky – napríklad výborne zloží štátnu maturitnú skúšku – bude môcť študovať viac záujemcov. Nepriamo tak odstránime korupciu pri prijímaní. Vždy však zostane časť škôl, na ktoré to nepôjde bez istého mechanizmu prijímacieho konania – napríklad umelecké školy musia overiť talent uchádzača.“
Kapacity vysokých škôl už dnes nestačia, kam ich chcete dať?
„Naštartovali sme reformu vysokých škôl, zaviedli trojstupňový systém vysokoškolského vzdelávania a to pomôže. Tým, že sa bakalársky systém uznáva ako plnohodnotný, nebude časť študentov študovať päť rokov, ale len tri, čím sa podstatne zvýši kapacita škôl.“
A čo prijímačky na stredné školy? Vraj chcete žiakom umožniť, aby sa mohli hlásiť na dve stredné školy naraz.
„Áno, aby sme uspokojili záujem o štúdium na stredných školách. Keď dnes žiak urobí skúšky na jednu strednú školu a tá ho nevezme, musí ísť tam, kde ostali voľné miesta. V praxi to vyzerá tak, že hoci by žiak chcel ísť na gymnázium, radšej sa prihlási na inú strednú školu, aby mal istotu, že ho zoberú. Nevyberá si školu podľa svojho záujmu, ale podľa istoty. Keby sa robili prijímačky na dve školy, skúsi si jedno i druhé a zariadi sa podľa toho, ako dopadne.“
Budete pokračovať v načatých veciach – novom školskom zákone či Miléniu?
„Milénium je koncepcia, v ktorej sú mnohé veci veľmi dobré. Vychádzajúc z neho by sme chceli pripraviť nové zákony, najmä nový zákon o výchove a vzdelávaní. Školský zákon, ktorý pripravil Milan Ftáčnik, nenapĺňal predstavy o otvorenej a flexibilnej škole. Filozoficky bol postavený tak, že do značnej miery budoval jednotnú školu a navyše prišiel do Národnej rady tak neskoro, že už nemohol byť seriózne prerokovaný. Som presvedčený, že školský systém treba otvoriť, vytvoriť väčší priestor na tvorivú činnosť a tak vytvoriť medzi školami konkurenčné prostredie.“
Reagovali ste na korupciu. Ako ju chcete znížiť?
„Najdôležitejšie je uskutočniť reformné kroky, o ktorých sme hovorili, aby boli odbúrané dôvody korupcie. Ale Slováci musia pochopiť aj to, že dodržiavať pravidlá sa oplatí. To zatiaľ v ich povedomí nie je a bude trvať ešte dlho, kým sa to zmení. Ak sa na vysokej škole príde na to, že dekan úmyselne pridával študentom v prijímacích testoch body a akademický senát ho napriek tomu podrží vo funkcii, o čom to je? Na najbližšej rektorskej konferencii chcem rektorom jasne povedať, že od nich očakávam, aby tlačili na dodržiavanie pravidiel.“
Váš predchodca Peter Ponický koncom septembra zrušil odbor národnostného a cirkevného školstva. Vy ste boli proti, zavediete ich znovu?
„Je to v kompetencii ministra, takže celkom iste všetko vrátim do pôvodnej polohy. Pokladám za nekorektné, keď sa mesiac pred skončením vládnutia koalície ruší to, čo bolo v jej programovom vyhlásení.“
Budete sa snažiť zrovnoprávniť cirkevné a súkromné školstvo so štátnym?
„Cirkevné aj súkromné školy sú neoddeliteľnou súčasťou školského systému a treba ich primerane rozvíjať. Nemienim uprednostňovať jedno alebo druhé, ale ani nepokladám za dobré to, čo sa dialo doteraz – že sa kládli umelé prekážky ich rozvoju. Boli napríklad prijaté normy na to, aby sa financovali rovnako ako štátne školy, ale v praxi to vyzeralo inak.“
Čaká vás ťažká úloha – naštartovať reformy, ktoré síce školstvu môžu pomôcť, ale určite vyvolajú medzi ľuďmi nesúhlas. Nebojíte sa toho?
„Je možné, že to tak bude, ale som presvedčený, že reformy treba urobiť. Napríklad kľúčové ekonomické reformy v susedných krajinách urobili ľudia, ktorí potom padli. Ale nakoniec sa prišlo na to, že reformy boli potrebné a bolo dobre, že sa urobili. Nestaviam veci na tom, aby som zostal vo funkcii. Očakávam, že niektoré veci budú veľmi ťažké a bude to mať dosah na mňa ako ministra i politika.“
SOŇA REBROVÁ
