Nadzvukové lietadlo Bell X-1 . FOTO – ARCHÍV
Budúci rekordmani spravidla nevedia, či a kedy rekord prekonajú. Charles Yeager do poslednej chvíle nevedel, či sa v jeho prípade rekord vôbec prekonať dá. Mnoho odborníkov pokladalo prekročenie rýchlosti zvuku v lietadle za nemožné. Na experimentálnom stroji Bell X-1 sa mu to napokon podarilo 14. októbra 1947. Včera od prvého nadzvukového letu uplynulo päťdesiatpäť rokov.
Koncom druhej svetovej vojny dosiahli lietadlá s piestovým motorom a vrtuľou takmer vrchol svojich možností. Zvyšovanie výkonu motorov prinášalo už len minimálne zvýšenie rýchlosti lietadla - odpor vzduchu pri vysokých rýchlostiach rástol prirýchlo. Len dva typy lietadiel dokázali letieť rýchlejšie ako 800 km za hodinu vo vodorovnom lete.
Konce vrtulí s priemerom až štyri metre pri vyšších otáčkach dosahovali rýchlosť zvuku, vrtule boli ťažké a pre ich veľký rotačný moment sa lietadlá ťažko ovládali. Aj keď britský letec Martindale dosiahol v strmhlavom lete na Spitfire Mk.IX (ktorý inak v tejto činnosti nijako oslnivé rýchlosti nedosahoval) Machovo číslo 0,92 (stroj skoro zničil) a niektorí frontoví letci by odprisahali, že napríklad na amerických Thunderboltoch leteli strmhlav rýchlosťou 1000 km za hodinu, čas už neprial experimentom s vrtuľovými lietadlami a bolo jasné, že rekordy budú prekonávať stroje s iným pohonom.
Vývoj prúdových i raketových motorov pokračoval rýchlo, hlavným problémom pri prekonávaní rýchlosti zvuku však nebola sila motora. Pri rýchlostiach blížiacich sa k tej, akou sa vzduchom šíri zvuk, sa let stával nestabilným, kmitanie dokázalo zničiť celé lietadlo (trpeli najmä chvostové plochy a krídla) - musela sa zmeniť aerodynamika stroja.
Lietadlo firmy Bell nieslo všetky znaky experimentálneho lietadla - vzniklo len v troch exemplároch, neštartovalo zo zeme, jeho raketový štvorkomorový motor na kvapalné palivo dával plný ťah len 150 sekúnd - poskytlo však dôkaz, že lietadlo môže mať aerodynamický tvar, ktorý umožní letieť rýchlejšie ako zvuk a zničilo mýtus o „zvukovej bariére“. Do vzduchu ho vynášal štvormotorový bombardér B-29.
Firma dala X-1 tvar puškovej strely (ktorá tiež prekonáva rýchlosť zvuku) a navrhla aj ďalšie novinky, ktoré sa neskôr uplatnili na bežných nadzvukových strojoch. Veľmi tenké krídla umožnili stroju rýchlo prekonať hranicu, keď sa letiaci objekt rozkmitá. Pilot Charles „Chuck“ Yeager oranžový stroj nazval „Čarovná Glennis“ po svojej manželke.
Yeager sedel v lietadle prvýkrát až v roku 1942. Napriek tomu do konca vojny ako stíhač stihol zostreliť 13 nemeckých lietadiel. Hovoril, že ako pasažierovi mu v lietadle bývalo zle, pri pilotovaní však na tieto pocity nemal čas.
Aj Yeagera raz dostala nemecká stíhačka, unikol však zajatiu a ľudia z francúzskeho hnutia odporu mu pomohli prejsť cez Pyreneje do neutrálneho Španielska. Po čase sa vrátil do Británie. Keď mu nechceli dovoliť vrátiť sa do boja, obrátil sa priamo na najvyššieho veliteľa Dwighta Eisenhowera a presadil si svoje.
Svojho najslávnejšieho letu sa dočkal ako testovací pilot. Pár dní pred úspešným pokusom Chuck s Glennis navštívili reštauráciu na obľúbenom ranči. Po večeri sa rozhodli, že si ešte pôjdu zajazdiť. „Keď sme sa vracali, niekto zavrel bránu. Bola tma, nevidel som to, a tak môj kôň narazil do plota, vyhodil ma a ja som si zlomil dve rebrá,“ priznal po čase. Lietať neprestal, kamarát doktor mu pomohol zranenie zatajiť. Keďže sa nemohol poriadne hýbať, dvere na lietadle zatváral odpílenou rúčkou z metly.
14. októbra Yeagrov stroj prešiel hladko z nestabilného tesne podzvukového do stabilného nadzvukového letu (Mach 1,06) - pri teplote vzduchu, aká bola vo výške 13 kilometrov, na to stačila rýchlosť 1127 kilometrov za hodinu. „Leteli sme nadzvukovou rýchlosťou! A let bol hladký ako detská ‚prdelka‘. Babička by tam hore mohla sedieť a sŕkať limonádu,“ opísal Yeager svoj zážitok. Čoskoro svoj rekord zlepšil na viac ako 1500 kilometrov za hodinu.
Na rozdiel od rekordov piestových lietadiel, ktoré ich najslávnejšiu éru končili, prvý nadzvukový let novú éru len začínal. Už o deväť rokov ďalší stroj od Bell - označený X-2 prekonal rýchlosť zvuku trojnásobne. O tempe vývoja svedčí aj to, že Yeager v čase, keď testoval „Glamorous Glennis“ lietal týždenne na ďalších 12 - 15 typoch lietadiel.
Na slávnej Yeagrovej X-1 sa po 14. októbri lietalo ešte päť rokov a desať pilotov s ňou letelo spolu 82-krát. Priniesla neoceniteľné poznatky pre letecký výskum - dnes je v múzeu vo Washingtone. Jeden z dvoch ďalších kusov sa skončil haváriou a jeho pilot bol ťažko popálený.
Zajtra - muzikál Hair
