Králik je taký ranostaj. Aj dnes ráno bol už vonku, vítal nový deň, hrýzol sviežu trávu a cupkal kade-tade. Vužila to prešibaná lasica a rýchlo sa nasťahovala do jeho príbytku. Doma nikoho nebolo, a tak jej v sťahovaní nikto nebránil a neprekážal.
Keď sa už unavený králik poberal k domovu, zbadal, že z obloka jeho domčeka vytŕča špicatý ňufák lasice.
Zľakol sa nečakanej návštevy, ale domčeka sa vzdať nehodlá:
"Kmotrička lasička, toto je môj domček, tu bývam predsa ja."
"Nie, teraz tu ja bývam, ja som tu paňou," posmešne mu odvrkne lasica.
"Chcem ísť domov a oddýchnuť si. Odíď z môjho domčeka," dožaduje sa svojho králik.
"Odíď ty, ja som si tento domček našla a už som sa sem aj presťahovala," nedá sa lasica.
"Celý les vie, že toto je môj domček, tu bývali aj moji rodičia," presviedča králik neústupčivú lasicu.
Krik a zvada však k ničomu neviedli, a tak lasica navrhla, aby zašli za tučným kocúrom, ktorý vyrieši ich spor. Králik sa cítil v práve, a tak súhlasil.
Pobrali sa teda za starým prešibaným kocúrom, aby mu predniesli svoj spor. Ten však zacítil nebývalú príležitosť.
Dobrotivým starkým a nevládnym sa robil, ba dokonca medovým hlasom králika i lasicu svojimi deťmi nazval. Napokon im vraví: "Pristúpte bližšie ku mne, som už starý a zle počujem."
Len čo králik a lasica podišli na dosah kocúrovým pazúrov, chmatol ich a aby sa už toľko neškriepili, oboch ich bez rozdielu zožral.
Poučenie: Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
