Demokratický senátor Robert Byrd reční na pôde amerického Kongresu o rezolúcii pre Irak. FOTO - ČTK/AP
S podporou Kongresu pre akciu v Iraku má americký prezident Bush lepšiu pozíciu pre vyjednávania v OSNGeorge Bush už nehovorí o akcii v Iraku len za seba. Od včera hovorí v mene celej Ameriky. Tú silu mu dali kongresmani, keď schválili rezolúciu, ktorá mu umožňuje na odzbrojenie Saddáma Husajna použiť silu. Prezident Bush tak má mandát na akciu aj bez OSN. Neznamená to však, že z OSN odchádza a štartuje stíhačky na Bagdad.
Bushovi sa za posledný mesiac podarilo vyhrať domácu časť diplomatickej bitky o Irak. Presvedčil opozičných demokratov, že čakať a dúfať, že Saddám svoje zbrane nepoužije, nie je správne.
Podarilo sa mu to vďaka účelnej taktike. Najskôr vyhlasoval, že Amerika na Bagdad pôjde sama. Svet a demokrati boli pobúrení. Potom však vystúpil v OSN a začal hovoriť o multilaterálnej akcii. Svoju pozornosť presunul na Bezpečnostnú radu a novú rezolúciu, ktorá by Saddáma položila na kolená. Zmiernil slová a teraz má za sebou Ameriku.
Demokratov presvedčil aj vďaka tomu, že z rezolúcie sa vytratila pasáž o zvrhnutí Saddáma a naopak dopredu sa dostala časť o nutnosti ďalších diplomatických rokovaní a spoločnom postupe amerického Kongresu a OSN. Ten by mal Husajnovi jasne ukázať, že nemá inú šancu, ako sa vzdať svojich zbraní.
Za najväčší Bushov úspech možno jednoznačne považovať fakt, že sa mu podarilo prepojiť domáci a zahraničný front. Podpora v Kongrese je tak hlavne podporou jeho pozície v OSN. „Všetci teraz vedia, že Bush má moc, aby mohol ísť dopredu aj sám. To dáva Amerike novú silu,“ povedal denníku Los Angeles Times riaditeľ národnobezpečnostných štúdií vo Výbore pre zahraničné vzťahy Lawrence Korb.
Najvplyvnejší demokrati to povedali celkom jasne: presvedčil nás sľubom, že urobí všetko pre novú rezolúciu v OSN. Mohlo by sa zdať, že teraz, s podporou Kongresu, sa na to už môže vykašľať. Nie je to ale tak. Bush totiž potrebuje aj podporu verejnej mienky, a tá mu káže pokračovať v zdĺhavých ťahaniciach v OSN. „Nesúhlas OSN by bol pre administratívu domácou pohromou,“ povedal Andrew Kohut, riaditeľ výskumného centra Pew, ktoré robilo najpodrobnejší prieskum o podpore akcii v Iraku.
Preto ako najpravdepodobnejší scenár vychádza kompromis v svetovom spoločenstve. Po včerajšku sú si ľudia vo Washingtone istí, že to už nebude trvať dlho a hlavne, že to bude kompromis, ktorý bude vyhovovať Amerike. Tá má totiž o jeden tromf navyše: vždy to môže nakoniec urobiť sama.
S týmto poznaním včera hovoril Bushov európsky emisár Tony Blair s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten doteraz novú rezolúciu v OSN považoval za zbytočnú. Včera už pripustil, že v záujme vyslania inšpektorov sa treba dohodnúť.
Vojna v Iraku je asi neodvrátiteľná. Kongres ale včera urobil prvý krok k tomu, že americký zásah príde naozaj až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky iné možnosti. Bush s novou silou totiž môže čakať, kým sa pridá svet a vydrží aj, kým sa Saddám opäť ukáže ako nebezpečný klamár.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
