Mama bola zo Zity nešťastná, pretože odmietala nosiť klobúčiky. Vyrastala v dedinskom prostredí a nechcela sa líšiť od spolužiačok, ktoré nosili šatky. „Mama bola zručná krajčírka, všetko mi šila a robila si zo mňa bábiku. Preto som bola úplne alergická na mašličky, sukničky, volániky a klobúčiky. Keď som jej neskôr chcela urobiť radosť, prišla som domov v klobúku. Keď je v secesnom tvare, vraj mi sluší,“ hovorí Zita Furková.

V štrnástich sa definitívne vzbúrila proti matrózkam a bielym podkolienkam.

„Najväčšie pohodlie som napokon našla aj tak v nohaviciach.“ Dokonca aj pred večernou róbou uprednostňuje decentný nohavicový kostým. Nemá rada lacnú bižutériu, flitre. Radosť jej urobí kvalitný šperk, vie oceniť najmä prácu starých majstrov.