Edo Klena je hudobník, ktorý by za normálnych okolností mal mať za sebou už minimálne päť či šesť albumov mapujúcich jeho takmer dvadsaťročnú tvorbu. Teda – pesničiek na tých šesť CD určite má, lenže… Pretože situácia u nás je taká, aká je, po prakticky súkromne vydanej kazete a CD so skupinou Východ, resp. live-CD, vydanom v edícii bratislavského Divadla a.ha., vychádza ďalší album ako príloha audiofilského časopisu Watt.
Odhliadnuc od takejto záslužnej, i keď trochu komplikovanej cesty k poslucháčovi, k samotnému disku môžeme povedať, že jeden z najosobitejších slovenských pesničkárov je tu opäť so skupinou Východ, ktorá potvrdzuje Klenovo smerovanie od akustického folku k elektrickejšej polohe. Pre tých, čo Klenu sledujú od jeho úplných začiatkov, takýto vývoj nie je určite žiadnym prekvapením, pretože Klena už v minulosti využíval akustickú gitaru skôr rockovým spôsobom než ako sprievodný nástroj.
Ostatne, speváckym nasadením i muzikantským „drajvom“ mal vždy bližšie k „bigbiťákom“ než k zadumane filozofujúcim folkerom, zato textársky, formálne i obsahovo, si zas, naopak, viac berie z folku a všadeprítomným nadhľadom, ba až sarkazmom zhodnocuje témy dnešných dní. Oproti debutnému albumu je dnešný Východ viac kompaktnou kapelou, ktorá sa pritom prepracovaným aranžmánom i zohratosťou stáva rovnocenným prostriedkom k vyjadreniu jednotlivých skladieb i nálad piesní.
Album má blízko ku koncertnému CD Edo Klena & Východ Live – obsahom i atmosférou. „Stále verím na zázraky / veď zopár sa ich stalo / tak prečo by z človeka v ľuďoch / niečo nezostalo?“ spieva v piesni Niečo hľadám a akoby tým aj podčiarkol motto svojho neustáleho hľadania a poznania, že život ani vzťahy nie sú lineárne jednoduché a podstatne viac než príjemnými prekvapeniami nás svet obšťastňuje skôr neustálymi paradoxami.
Klenovou pesničkárskou filozofiou nie je pesimizmus ani, naopak, exaltované nadšenie, ale skôr skeptický pohľad na to všetko okolo nás. „Ľudia sú radi, keď sú spolu / tancujú, zabávajú sa / sem tam niekoho ukrižujú a potom prosia… / odpusť nám naše viny / to sme neboli my / to tí v nás, iní…“ Už spomínaný sarkazmus prebleskuje z väčšiny piesní i tém.
Že Edo Klena a Východ vydali výborný album je nepochybné rovnako, ako to, že v rádiách sa bez ohľadu na jeho kvalitu bude vysielať všetko iné, len nie pesničky z neho. Ak by aj Klena nemal iný dôvod pre svoju skepsu, už tento je pre človeka dnešných dní dostačujúci.
MILOŠ JANOUŠEK
(Autor je publicista a folkový pesničkár.)
