
Benjamin Schmid (1968) študoval v Salzburgu, Viedni a na Curtisovom inštitúte vo Philadephii. Od roku 1985 koncertuje ako sólista vo významných koncertných sálach Európy, Ameriky i Japonska. Pravidelne spolupracuje s veľkými európskymi orchestrami a poprednými dirigentmi. Realizoval niekoľko CD nahrávok, niektoré, ako napríklad Paganiniho Capricciá, získali vysoké medzinárodné ocenenia. Pôsobil pedagogicky na Mozarteu v Salzburgu a vedie majstrovské kurzy v Európe i zámorí. Je úspešný aj ako džezový hudobník. FOTO - NURITH WAGNER-STRAUSS
Dnes sa začína v Bratislave festival Konvergencie. Popri violončelistovi Robertovi Cohenovi bude jeho hlavnou hviezdou huslista Rakúšan BENJAMIN SCHMID.
Ako študent na majstrovských kurzoch a tiež ako koncertný spoluhráč ste sa zoznámili s legendárnymi hudobníkmi vrátane Menuhina, Gitlisa, Sterna či Végha. Záleží vám na tradícii a na jej odovzdávaní?
„Samozrejme, že stretnutia s veľkými hudobníkmi ako Nikolaus Harnoncourt a Stephan Grapelli boli pre mňa určujúce. A nejde mi o napodobňovanie, ale o spracovávanie a rozvíjanie. Akokoľvek dôležité boli a sú pre mňa Harnoncourtove poznatky s autentickým zvukom, neusilujem sa o historické nástroje, ale chcem na svojich moderných stradivárkach spoznať a interpretovať to, čo je v nich mimočasové. Žijem v súčasnosti.“
Hráte sedemdesiat-osemdesiat koncertov ročne, komornú hudbu, sólové vystúpenia s orchestrom, recitály a dokonca aj džez. Ľahko prechádzate z jedného štýlu do druhého?
„Pred mesiacom som prijal v rámci štvordňovej prestávky na trojmesačnom džezovom turné ponuku hrať s Maďarskou národnou filharmóniou pod vedením Zoltána Kocsisa Beethovenov Husľový koncert. Ťažké bolo obdobie, keď som musel paralelne cvičiť džez a Beethovena. V dňoch, keď som mal džezovú prestávku, však pre mňa nebolo problémom sa sústrediť iba na Beethovena a koncert sa vydaril.“
Čo si myslíte o spojení džezu a klasickej hudby?
„Som absolútne proti zdžezovaniu klasiky a podobným nezmyslom. Mám rešpekt pred oboma hudobnými druhmi.“
Intenzívne sa zaujímate o literatúru. Je dôležité u hudobníka všeobecné vzdelanie?
„Čítam rád, aby som svetu a sebe v ňom čo najlepšie porozumel. Ale nerád by som z toho robil všeobecné pravidlo. Často sa stretávam s fantastickými hudobníkmi, ktorí to, ako sa zdá, nepotrebujú, a napriek tomu hrajú úžasne. Existuje veľa ciest.“
Už ako dvadsaťosemročný ste boli hosťujúcim profesorom na Vysokej škole Mozarteum v Salzburgu. Aké to je, keď mladý človek vyučuje mladých ľudí?
„K vysokoškolskej profesúre som sa dostal skôr, ako som plánoval. Keď tragicky zahynula moja učiteľka Irmgard Gahlová, ja som prevzal jej triedu. Vždy som mal šťastie na vynikajúcich pedagógov, a tak viem, aká je to zodpovednosť viesť triedu s dvanástimi nastávajúcimi profesionálnymi hudobníkmi. Vyučujem rád. Naďalej vediem majstrovské kurzy v USA, Veľkej Británii, Nemecku a Rakúsku, ale chcem sa teraz sústrediť predovšetkým na svoje hranie.“
Oboje sa nedá?
„Nedá sa to robiť súčasne naplno a seriózne. Ale som si istý, že s vyučovaním som ešte neskončil.“
Veľké hudobné agentúry dnes v spolupráci s médiami aj v oblasti klasickej hudby vytvárajú svoje hviezdy. Ste človekom médií?
„Áno i nie. Naučil som sa, samozrejme, že žijeme vo svete médií, nerobím však nič len pre to, že si myslím, že toto bude dobré pre médiá.“
Ste školeným klasickým hudobníkom, hráte však veľa džezu. Orientovali vás týmto smerom vaše stretnutia s Menuhinom a Grapellim? Pomáha klasickému hudobníkovi skúsenosť s džezom a naopak?
„Môj záujem o klasiku i džez vznikol dlho pred tým, ako som spoznal Menuhina a Grapelliho. Tieto stretnutia však boli rozhodujúce. Verím, že kreativita, ktorú džez nevyhnutne vyžaduje, môže pomôcť slobode a fantázii pri interpretácii klasiky. Mnohí spomedzi popredných džezových hudobníkov súčasnosti disponujú pevnými technickými základmi klasického vzdelania a profitujú z nich. Napriek tomu sú to dva celkom odlišné svety.“
V rámci festivalu Konvergencie budete hrať so slovenskými hudobníkmi. Nebude to však prvýkrát. Je to tak?
„Klavirista Mikuláš Škuta je skvelý kolega. Môžem s ním realizovať programy v takej šírke a kvalite ako s málokým. A vďaka nemu som poznal ďalších - Borisa Lenka a Ronalda Šebestu. Na tomto festivale budem mať možnosť zoznámiť sa s novými slovenskými hudobníkmi a teším sa. Ako rodený Viedenčan sa cítim - ak to tak smiem povedať - vo viedenskom predmestí Bratislava skutočne dobre.
ADRIAN RAJTER
Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie bude v dňoch 21. až 24. júna v Bratislave. Otvárací koncert je dnes o 20.00 h v Primaciálnom paláci: Benjamin Schmid (husle), Mikuláš Škuta (klavír), Jozef Ľupták (violončelo) a Roland Šebesta (klarinet) budú hrať diela Franza Schuberta, Witolda Lutoslawského, Igora Stravinského a Dmitrija Šostakoviča.