PETER BOHUNICKÝ, SDĽ: „So zákonom som sa oboznámil len zbežne, ale reakcia našej vlády sa mi v porovnaní s Rumunskom zdá mierna. Až prax ukáže, akým spôsobom sa bude uplatňovať, do akej miery bude miešaním sa do vnútorných záležitostí Slovenska. V tejto chvíli dosť ťažko povedať, či je reakcia ministerstva zahraničia adekvátna. Podľa mňa najadekvátnejšia diplomacia je, ak zavedieme výhodnejšie postavenie pre zahraničných Slovákov.“

FRANTIŠEK ŠEBEJ, nezávislý: „Text zákona ešte nepoznám, ale vo všeobecnosti zákony, ktoré na etnickom princípe riešia situáciu občanov, považujem za ozveny minulosti, či už ide o zahraničných Slovákov, alebo o zahraničných Maďarov. Etnický princíp považujem za niečo, čo patrí do minulého storočia. Ale nepreceňoval by som nebezpečnosť tohto zákona.“

OĽGA KELTOŠOVÁ, HZDS: „Nepoznám presnú podobu zákona, ale pokiaľ by išlo o pracovnoprávne vzťahy, teda o isté výhody zamestnávania, tak ako my máme pre zahraničných Slovákov, tak proti tomu nič nemáme. To isté pokiaľ ide o dávky sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci, nárok na dôchodok. Ak ide o kultúrne aktivity a vzdelávanie, máme to tu zabezpečené. Po schválení Charty regionálnych jazykov takpovediac dvakrát. Preto neviem, o čo vlastne ide. Pokiaľ ide o podporu pre deti maďarských rodičov – na jednej stane to vyvoláva otázniky, u sociálne slabšie postavených občanov u nás, a na druhej strane, ak prijmeme novú školskú reformu, tam sa hovorí o tzv. kreditoch na vzdelanie. Rodič si bude môcť vybrať.“

PETER OSUSKÝ, nezávislý: „Potreboval by som vedieť, v čom vláda vidí právne zasahovanie. Mám pocit, že to, čo niekomu prekáža, je otázka finančného príspevku, Povedzme si otvorene – jedna vec je vlastenectvo, druhá vec sú hmotné stimuly. Neviem si predstaviť, ako by sa mohlo zabrániť, ak sa akákoľvek, hoci aj bohatšia krajina ako Maďarsko, rozhodne, že bude nejakým spôsobom dotovať istých ľudí podľa svojho rozhodnutia. Keby Slovensko bolo Kuvajtom, a rozhodne sa, že bude každému Slovákovi vo svete prispievať zo svojich naftodolárov, neviem si predstaviť právo, ktoré by zabránilo komukoľvek takto obdarovanému prijať tieto peniaze.“

BRANISLAV ORAVA, SDKÚ: „Toto už nie je zákon len o zahraničných Maďaroch, o kultúre, vzdelávaní, identite. Zasahuje už do sociálnoprávnych a ľudskoprávnej situácie príslušníkov istého etnika. Zároveň vyjadruje istý stupeň nedôvery k nášmu štátu. Tento krok nie je veľmi prointegračný, napríklad hodnotenie študentov len podľa národnosti nie je európske.“ (mar)