Veda a kultúra: V oblasti kultúry majú rovnaké práva ako maďarskí občania, majú prístup do verejných kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, k historickým dokumentom a materiálom zo štátnych archívov. Môžu sa stať členmi Maďarskej akadémie vied a majú právo dostávať štátne vyznamenania.

Poistenie: Tí, čo sa v Maďarsku zamestnajú podľa podmienok v zákone (na tri mesiace v roku), majú nárok na zdravotné a dôchodkové poistenie na toto obdobie. Neplatiči poistného sa môžu o preplatenie zdravotných nákladov uchádzať v nadáciách vytvorených za týmto účelom. V ostatných prípadoch sa zdravotná starostlivosť rieši na základe medzištátnych dohôd.

Cestovné: Štyrikrát do roka majú nárok na 90-percentnú zľavu pri cestovaní dopravou v Maďarsku. Mladší ako sedem a starší ako 65 rokov môžu cestovať zadarmo.

Školstvo: Majú právo absolvovať vzdelanie v maďarských školách, nárok na štipendiá a príspevok k zdravotnému poisteniu. Študenti súkromných škôl sa môžu uchádzať o preplatenie časti školného. Pre študentov maďarských škôl zo susedných krajín platia v Maďarsku všetky študentské zľavy. Pedagógovia maďarských škôl majú nárok na doškoľovanie s preplatením nákladov. Maďarsko podporuje vytvorenie pobočiek maďarských vysokých škôl a rozvoj miestnych vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií v susedných krajinách. Rodiny, z ktorých aspoň dve deti chodia do školy s vyučovacím jazykom maďarským, majú nárok na podporu (výška sa ešte určí, pravdepodobne 20 000 forintov, t. j. 3500 korún).

Pracovné povolenie: Pri udeľovaní pracovného povolenia na tri mesiace v roku netreba potvrdenie o prieskume trhových podmienok. Povolenie sa dá predĺžiť.

(podľa Magyar Hírlap, kl)

Utorkové hlasovanie v budapeštianskom parlamente privítali poslanci potleskom a postojačky. Potlesk sa ozýval aj z lóže, z ktorej hlasovanie o zákone o zahraničných Maďaroch sledovali zástupcovia maďarských menšín z krajín susediacich s Maďarskom.

Premiér Viktor Orbán pre provládny denník Magyar Nemzet vyhlásil, že po dlhom čase bol v nejakej záležitosti dosiahnutý „národný konsenzus“ – zákon podporili všetky strany okrem jednej, 70 percent maďarských obyvateľov a všetky menšiny za hranicami.

Sedieť ostali len členovia opozičného liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), ktorých postoj vyvolával často reakcie hraničiace s obvineniami z vlastizrady. SZDSZ si myslí, že by si Maďarsko ušetrilo mnohé problémy vo vzťahu so svojimi susedmi aj s Európskou úniu, keby namiesto preukazov o príslušnosti k maďarskému národu poskytovalo menšinám za hranicami efektívnejšiu pomoc pre rozvoj a uchovanie identity ich komunít.

To najťažšie však Budapešť ešte len čaká: prejsť od teórie k uplatneniu zákona v praxi a nikto presne nevie, koľko to bude stáť. Okrem toho musí Budapešť presvedčiť susedov, aby stiahli svoje námietky – predovšetkým Slovensko a Rumunsko.

Slovensko a Rumunsko kladú prekážky

Tieto dve krajiny, v ktorých žijú najpočetnejšie maďarské menšiny (1,6 milióna v Sedmohradsku a 600 000 na Slovensku), si neželajú, aby sa zákon na ich území uplatnil. Kým Bratislava naznačila otvorenosť diskutovať, Bukurešť sa k zákonu stavia výslovne nepriateľsky a chce všetkými prostriedkami zabrániť jeho uplatneniu.

Oba štáty môžu blokovať činnosť organizácií maďarských menšín, ktoré budú rozhodovať o udelení preukazov. Rumunsko už začalo tichý protest blokovaním rozhodnutí týkajúcich sa maďarskej menšiny a vzťahov s Maďarskom.

Orbánov protiútok

Orbán to včera komentoval slovami: „Nejde o to, že by Maďarsko alebo maďarská vláda zaujali postoj odporujúci Slovensku alebo Rumunsku, ale v týchto krajinách bežný spôsob uvažovania sa rozchádza so spôsobom uvažovania, a snáď aj rebríčkom hodnôt iných krajín regiónu.“

Podľa Orbána Ukrajina obavy nevyjadrila a Chorvátsko, Slovinsko a Srbsko zákon podporujú. Orbán pred niekoľkými dňami prilial ešte viac oleja do ohňa, keď dal zákon do súvislosti s nedostatkom pracovných síl v Maďarsku. Neskôr však poprel, že ho považuje za prvý krok, ako nahradiť chýbajúcich pracovníkov Maďarmi zo susedných krajín.

Diskriminácia väčšiny

Rumunsko aj Slovensko majú svoje zákony o krajanoch. Rumunsko poskytuje Rumunom z Moldavska občianstvo automaticky, keď o to požiadajú. Zá- kon o zahraničných Slovákoch dáva krajanom oveľa väčšie výho- dy počas pobytu na Slovensku. Pomoc menšinám za hranicami poskytujú obe krajiny v rámci možností.

Maďarská vláda má na tento účel viac prostriedkov aj väčšiu motiváciu pomáhať. Za hranicami Maďarska žije 3,5 milióna Maďarov – a stmeľovanie maďarského národa je súčasťou oficiálnej politiky.

To, čo Maďarsko považuje za pozitívnu diskrimináciu menšín, považujú Rumunsko aj Slovensko za znevýhodňovanie väčšiny, diskrimináciu podľa etnickej príslušnosti.

Podobné výhrady vzniesla proti zákonu aj Európska únia: že zákon je v rozpore s normami zakazujúcimi diskrimináciu občanov únie podľa príslušnosti na pracovnom trhu. Preto bolo zo zákona vynechané Rakúsko a zákon o zahranič- ných Maďaroch prestane platiť pre štáty, ktoré vstúpia do Európskej únie.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ