Jediný profesionálny cyklistický tím na Slovensku je GS II De Nardi Pasta Montegrapa AŠK Trenčín, v ktorom sú príslušníci AŠK, ktorí majú profesionálnu licenciu de Nardi. Družstvo vedie VENDELÍN KVETAN, vedúci realizačného tímu v AŠK Dukla a veliteľ trate majstrovstiev Slovenska a Čiech pretekov jednotlivcov. V Šuranoch a Trenčíne bude repete z vlaňajška, keď sa obnovila spoločná súťaž. Po československých pohároch prišli aj majstrovstvá krajín.

Aký bol premiérový ročník?

„Prínos, najmä v pohároch, je jasný, zvýšila sa kvalita pelotónu, konkurencia. K samotnému šampionátu mám však výhrady, pretože hoci v „balíku“ idú cyklisti spolu, na trati sa zvlášť bojuje o slovenské a české medaily a nesceľuje ich spoločný boj aj o celkové spoločné miesta. Jedna skupinka bojovala o slovenský titul, druhá sa oddelila a išla na český. V tomto systéme podľa mňa treba niečo zmeniť. Bol šitý horúcou ihlou. Možno je problém vo výsledkoch pre UCI, možno v inom, ale podľa mňa spoločný konečný rezultát by zvýšil prestíž.“

Pred rokom majster Slovenska Nagy skončil celkove na 6. mieste. Myslíte si, že by sme mohli siahnuť aj na medailu?

„Určite áno, len by si to žiadalo iný spôsob boja a prístup k pretekom.“

Nemyslíte si, že česká cyklistika je, podobne ako iné športy po rozdelení republiky, výrazne pred nami?

„Už sa to tak ukazuje, ale tesne po rozdelení ten odskok nebol. Na majstrovstvách sveta v roku 1993 získal Čech Tesař bronz, o rok na Sicílii náš Dvorščík striebro. Boli sme na tom možno rovnako.“

Máme jeden profesionálny tím, kým Česi tri, naši cyklisti jazdia v českých tímoch, na Slovensku Čechov na bicykli nemáme.

„Je to realita. Pravdou však je, že slovenskí cyklisti v Čechách nie sú tí, na ktorých družstvá stavajú, či už na Slobodníkovi Wüstenrot ZVVZ Tábor, alebo na Nagyovi a Riškovi PSK Remerx Hradec Králové, ale robia tam domestikov, teda „nosičov vody.“ Isté je, že na Slovensku nemáme osobnosť, ako je Svorada, ktorý žije a jazdí v Čechách a má dokonca už svoj tím nádejí Cress Svorada. Všetko je to však otázka peňazí. V Čechách na cyklistiku sú, na Slovensku nie. A tým aj možnosť zarobiť si je v Čechách väčšia.“

Vedľa spomínaných českých tímov je ešte Joko, Česi (Sosenka, Padrnos, Hruška, Andrle) jazdia u profíkov v Taliansku, Poľsku a u nás máme konkurenciu iba vo vašom De Nardi. V čom je vlastne prínos sponzora?

„Zaplatí licenciu, čo nie je maličkosť, vybavuje preteky v zahraničí, na ktorých sa dá získať a urobiť si meno. Licencia vyjde ešte pred sadnutím na bicykel na 20-tisíc frankov, čo nie je maličkosť.“

Viete si predstaviť, že by naši profíci mohli rovnocenne jazdiť s českými?

„Ťažká odpoveď. Cyklistika je sprofesionalizovaná, lietajú v nej peniaze, potrebné na kvalitný materiál a všetko, čo treba na špičkovú úroveň. Osobne mi je ľúto, že Slováci jazdia v Čechách, je to, ako som povedal, jednoznačne otázka peňazí. Ak by sme ich mali my, mohli by sme postaviť ďalší profi tím a viem si predstaviť, že by sme mohli postupne bojovať s Čechmi rovnocenne. Nie sme až takí slabí. A možnosť zarobiť si v domácom tíme, by bola aj motiváciou navyše.“

Váš názor na návrat časovky družstiev?

„Nevidím v tom prínos, nemáme materiál ako profíci na Tour de France. Im neprekáža, keď sa časovka zaradí, my musíme zháňať bicykle. V budúcnosti sa vraj časovka družstiev bude jazdiť. V našom prípade je to však zavčasu, štartujeme nepripravení. Ale rozhodlo sa, a tak sa ide.“

JÁN MIKULA