né priepaste, občas nadávky a rezignácia - to je tradičné menu, ktoré vám tatranské úseky v tomto čase naservírujú. Prečo sa však ľudia stále pokúšajú dokázať sami sebe, že majú na to, aby pokorili Tatry - aj za cenu rizika nehody či smrti? Načo liezť do toho pekla - pýtajú sa títo odvážlivci niekedy sami seba. A ja som jedným z nich.

Sledovať „lovenie“ dvoch mŕtvych z jazera v Štrbskom Plese nie je nič príjemné. Iste, človekom to zamáva, ale treba ísť ďalej. Človek siahne na dno svojich možností. Tatry sú droga. Vždy v úvode dobrodruh všetko preklína a hovorí si: „Už nikdy viac.“ A na konci si s istotou povie: Musím sa vrátiť.

ANDREJ HAVERDA,

Štrbské Pleso