Ministerka financií SR, ktorá len nedávno získala prestížne ocenenie za príspevok k pokroku transformácie nášho hospodárstva, ohlásila novú vlnu vyvlastňovania! V televíznom šote v správach STV dňa 21. apríla prezentovala svoje pozoruhodné stanovisko k návrhu novely zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zastávala názor, že treba do mája budúceho roku ukončiť prevod všetkých bytov, t. j. komunálnych i družstevných do osobného vlastníctva. Potom podľa jej názoru dovtedy neprivatizované byty bude možné užívať len na základe nájomnej zmluvy alebo odkúpiť si ich za trhovú cenu. Lebo vraj všetky druhy vlastníctva sú rovnaké.
Nepochybujem, že pani ministerka je dobrou ekonómkou. Pred vyslovovaním súdov v právnych otázkach by sa však mala poradiť so svojimi právnikmi. Družstevné vlastníctvo nie je spoločenským vlastníctvom, ale vlastníctvom určitého počtu osôb. Spravovanie tohto vlastníctva založeného na podiele členov družstva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a stanovami príslušného družstva.
Pri výstavbe družstevných bytov člen družstva zložil okrem základného členského vkladu ďalší vklad, ktorý činil zhruba 1/3 nákladov výstavby. Ďalšiu tretinu prispel štát dotáciou na konkrétny bytový dom a byt, tak ako pri výstavbe súkromných obytných domov, a zostávajúcu 1/3 uhradil člen družstva ročnými splátkami (anuita). Od roku 1995 už sa neposkytoval ani štátny príspevok. Družstvo zabezpečovalo výstavbu organizačne, ale finančne neprispelo ani korunou. Družstevné byty patria síce družstvu (uvedené je na liste vlastníctva), ale fakticky družstevníkom. Ak by sa mal naplniť zámer pani ministerky, člen družstva, ktorý uhradil všetky investičné náklady bytu, v ktorom býva, a v stanovenej lehote by ho z rôznych dôvodov nepreviedol do osobného vlastníctva (pri starších bytoch bezodplatne), zostal by vo svojom byte len ako nájomca alebo, keby ho chcel privatizovať, zaplatil by ho ešte raz.
Páni poslanci by si mali túto skutočnosť uvedomiť pri prerokúvaní uvedeného návrhu novely citovaného zákona. Novela by sa mala týkať iba komunálnych bytov, nie však družstevných. Poopraviť by sa mali aj zastarané, socializmom smrdiace ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka, týkajúce sa družstevných bytov, aby sa člen družstva od počiatku stal vlastníkom svojho bytu a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu. Potom by neboli potrebné krkolomné prevody družstevných bytov do osobného vlastníctva. Nie je múdra tá právna úprava, ktorá z vlastníkov neodôvodnene robí nájomcov, bez možnosti uplatniť vlastnícke práva.
JUDr. MICHAL GAŠPAR, CSc., Bratislava
