Keď sa Jano odsťahoval do rodinného domu, ktorý kúpili za spoločné peniaze, Mária si vydýchla. Neustále hádky a bitky medzi manželmi boli výsledkom Janovho neúmerného pitia. Problémy doliehali aj na ich dve deti. „Napriek všetkému som s rozvodom váhala, hlavne pre zabezpečenie rodiny,“ hovorí Mária.
Potom sa vídavali zriedkavo. Deti chodili za ním cez víkendy. „Alkohol ho úplne zmáhal, stále tam mal kopu fliaš a pochybných kamarátov,“ spomína dcéra Anna.
Veci nabrali nový rozmer, keď si Jano našiel frajerku. Tá sa o neho začala starať, v dome poupratovala, zdalo sa, že s Janom si vie dať rady. Keď prišla Mária za manželom, ten sa ohradil, že nikoho nemá.
O nejaký čas prekvapil Máriu telefonát z realitnej kancelárie, na ktorú sa Jano obrátil so žiadosťou o sprostredkovanie predaja. „Keď som pochopil vzájomné vzťahy, mal som chuť od toho radšej odstúpiť,“ hovorí realitný maklér, ktorý sa s takýmto prípadom vraj ešte nestretol. „Ján sa správal, akoby do predaja domu jeho manželka nemala čo povedať, snažil sa robiť všetko poza jej chrbát, peniaze si chcel všetky nechať. Myslím si, že je typ človeka, ktorý nedokáže reálne uvažovať. Odmietal sa stretnúť s manželkou, hoci bolo potrebné prerokovať veci, ktoré sú s predajom nehnuteľnosti spojené. Až neskôr som zistil, že opraty drží v rukách Jánova priateľka, ktorá s ním manipulovala, a išlo jej od začiatku o peniaze,“ hovorí realitný maklér.
Onedlho sa našiel kupec. No Jano sa stratil, neprišiel ani na stretnutie u notára. Namiesto neho sa objavil frajerkin syn, v ruke splnomocnenie s overeným Janovým podpisom, aby prevzal od kupca finančnú hotovosť. „Bolo mi to podozrivé, ale notár uznal splnomocnenie a ani kupec netrval na tom, aby bol prítomný manžel ako spolumajiteľ a predajca,“ hovorí Mária. Frajerkin syn bol spokojný. „Povedal, že otec ochorel, a preto nemohol prísť,“ spomína dcéra Anna.
Zhodou okolností v ten istý deň išiel okolo paneláka, v ktorom v priateľkinom byte býval Jano, Máriin brat, ktorý o celej situácii vedel. Podarilo sa mu dostať sa do bytu a to, čo ho tam čakalo, ním riadne otriaslo.
Jano, kedysi aj napriek alkoholu silný a hrdý muž, pôsobil ako troska. „Rozprávali sme sa šepotom v kuchyni. Prosil ma, aby som ho odtiaľ dostal. Zobrali mu všetky doklady, peniaze. Aj to splnomocnenie bolo vynútené. Nechceli ho však so mnou pustiť, boli agresívni. Tak som vonku z mobilu zavolal Márii, dohodli sme sa, že pôjdeme na políciu.“
V sprievode policajtov sa podarilo Jana vyviesť z bytu von. Jano podal trestné oznámenie pre obmedzovanie osobnej slobody a po rokoch sa vrátil s manželkou do ich spoločného bytu. Prípad sa však ešte ani nestihol rozbehnúť a Jano svoje podanie stiahol. Vraj sa mu vyhrážali.
ANDREA HARMANOVÁ
