FOTO - ČTK
Oči má ešte unavené od nedávnej virózy, pohyby čoraz viac odhaľujú pribúdajúci čas. Len v hlase je cítiť razantnosť umelca, ktorého nazývajú „svedomím dvadsiateho storočia“. Günter Grass si zakladá okuliare a začne listovať v horúcej novinke Michaela Jürgsa s názvom Bürger Grass - Občan Grass. „Vedel som, že sa čosi chystá,“ povedal v rozhovore pre SME Günter Grass v priestoroch Europazentrum v Berlíne. „Z vydavateľstva Bertelsmann mi už dlhšie avizovali, že to bude k môjmu jubileu. Vidíte, splnili to, veď o týždeň mám sedemdesiatpäťku. Celkom milý darček.“
Zdá sa, že nositeľ Nobelovej ceny za literatúru spred troch rokov je s biografickou knihou spokojný. „To viete, že nespokojnosť je moja silná cnosť, ale mohlo to dopadnúť aj horšie. Sú tam aj kritické reflexie na moje dielo, ale prevažne s inšpirujúcim rozmerom.“
Férový autor
Najnovšia biografia o Günterovi Grassovi nesie podtitul O jednom veľkom nemeckom rojkovi. „Prvotný význam slova Dichters je síce básnik, ale ten rojko je výstižnejší,“ vysvetľuje Michael Jürgs (1945), bývalý šéfredaktor magazínu Stern. „Život a dielo Güntera Grassa, to je neustále snenie o sociálnej spravodlivosti a náprave vecí ľudských. Jeho hlas nikdy nechýbal pri dôležitých udalostiach v storočí, ktoré považoval za svoje.“
Recenzie v nemeckých médiách privítali knihu ako „snahu o objektivizáciu pohľadu na mnohovrstevnú osobnosť, akou je Günter Grass“. Michael Jürgs ako úspešný autor životopisov Romy Schneiderovej a Axela Springera má „veľký podiel na systematizácii Grassových názorov v profile niekoľkých desaťročí.“
Michael Jürgs tvrdí, že príprava trvala niekoľko rokov, pričom viaceré pasáže zo štyristostránkovej knihy konzultoval s Grassom. „Michael bol férový autor,“ reaguje Grass. „Možno by som ju sám nenapísal lepšie. Mal veľa trpezlivosti so mnou, starým mrzútom.“
Svet bez vojen
Nie vždy sa Grassove názory stretli s pochopením. Napríklad uvedeniu jeho zatiaľ poslednej knihy Im Krebsgang, ktorá otvorila diskusiu o nemeckých vysídlencoch z krajín strednej a východnej Európy, predchádzala Grassova kritika na adresu konzervatívneho kancelárskeho kandidáta Edmunda Stoibera. Spisovateľ ho porovnal s rakúskym populistom Haiderom a talianskym premiérom Berlusconim. Stoiberovi pripočítal spoluzodpovednosť za pravicový radikalizmus v Nemecku.
„Hneď sa ozvali z bavorskej centrály CSU a odkázali mi, že som mizerný plechový bubienok v kavalérii ľavicových literátov,“ hovorí autor slávneho Plechového bubienka. Ten kedysi sfilmoval Volker Schlöndorff a získal pre Nemecko dosiaľ jediného filmového Oscara za neanglicky nahovorený film. „Ich výsledok vo voľbách ma potešil. Nie že by Schröder bol ideálom, ale v dôležitých otázkach si celkom solídne drží svoj názor. A to aj vo vzťahu k hegemónii Spojených štátov.“
Hoci reakcie kritiky boli zmiešané, kniha o vysídlencoch sa stala v Nemecku bestsellerom. Günter Grass rozhodne nie je prvým autorom, ktorý sa touto tematikou zaoberal, ale už sám fakt, že to urobila modla ľavice a slávny kritik povojnového revizionizmu, spustil spúšť pre celý zvyšok liberálneho establishmentu. „Hovoria o mne, že lámem spoločenské tabu. Ale prečo by som mal mlčať, keď nesúhlasím s bombardovaním Afganistanu rovnako, ako mi je cudzí súčasný vojenský pohon na Irak. Verím, že veci sa dajú riešiť aj bez vojenských zásahov.“
Viac kreslím, ako píšem
Niekdajší aktivista vo volebných kampaniach SPD, ktorej členom bol v rokoch 1982 až 1993, už dnes tlmí svoje politické nadšenie. „Už myslím na svoj vek. Energiu navonok už musím dávkovať. V poslednom čase viac kreslím a robím grafiky. To je pre mňa čoraz väčší oddych.“
Nadchádzajúce životné jubileum 75 rokov, ktoré Grass oslávi 16. októbra, nie je pre spisovateľa priestorom na bilancovanie. „Iste, pozerám sa späť, ale len preto, aby som hľadal chyby,“ usmial sa Grass a pozrel sa na Michaela Jürgsa. „Vek je len štatistickým údajom pre potenciálnych biografov, že Michael?“
ĽUDO PETRÁNSKY,
Berlín - Frankfurt nad Mohanom
