Fico v Rusku prezentoval, ako sa bude správať

Robert Fico ešte v Moskve bez najmenšieho zdráhania priznal to, čo nijako neskrýval ani po návrate do vlasti. Aj keď trojdňovú návštevu inicioval Smer, „na jej organizácii sa podieľal aj bývalý veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Sergej Jastržembski


Nielen podľa Roberta Fica, ale aj podľa Moniky Beňovej si Slovensko nemôže dovoliť jednostrannú orientáciu na Západ. Tretí člen moskovskej delegácie Smeru Fedor Flašík sa na túto tému ešte oficiálne nevyjadril. FOTO SME - PAVOL MAJER

j“. Práve okolnosť, že sa do organizácie jeho moskovského pobytu zapojil poradca prezidenta Putina, vysvetľuje, prečo šéfa jednej mimoparlamentnej slovenskej strany prijali prominentní predstavitelia ruskej vlády. Návšteve zo Slovenska sa Sergej Jastržembskij venoval aj osobne - podľa spolupracovníka TASR sa stretol s Ficom na „neformálnej schôdzke“. Dôvod, prečo bývalý veľvyslanec a dnešný poradca venoval toľko pozornosti a času práve pánu Ficovi, súvisí zrejme s tým, o čo sa pán Jastržembskij usiloval, keď robil veľvyslanca na Slovensku a hovorcu prezidentovi Jeľcinovi. Je to dôvod, ktorý stojí za pripomenutie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Osud malých štátov

Keď v roku 1993 urobil časopis Rossija anketu medzi prominentmi, či má mať Rusko zónu svojich záujmov vo východnej a v strednej Európe, vtedajší veľvyslanec na Slovensku odpovedal v klasickom postsovietskom duchu. Sergej Jastržembskij tvrdil, že Rusko ako globálna veľmoc musí mať vplyv na svoj najbližší geopolitický priestor, a teda i na stredoeurópske krajiny. „Nechystáme sa priradiť tieto štáty k západnej Európe,“ povedala Jeho Excelencia a filozoficky dodala: „Osud malých štátov je už raz taký – chtiac–nechtiac sú vtiahnuté na obežnú dráhu vplyvu veľkých mocností.“ Ruský veľvyslanec robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby Slovensko dostal na obežnú dráhu vplyvu Ruska.

V čase, keď sa rozhodovalo, či SR bude členom NATO, Sergej Jastržembskij výdatne podporoval a obhajoval politiku Vladimíra Mečiara. Štáty aliancie vtedy slovenského premiéra dôrazne upozorňovali, že jeho vláda nerešpektuje elementárne zásady demokracie, čo diskvalifikuje krajinu pre členstvo v NATO. Jastržembskij vzal Mečiara i jeho vládu pod svoju ochranu: „Na Západe nerozumejú špecifikám mladého štátu, neberú do úvahy ani históriu slovenského ľudu, ani slovenský spôsob myslenia, mentalitu. Je citeľná aj nespokojnosť so samostatnou líniou vlády… Slovákom hovoria: pozrite sa, ako to robia Česi, Poliaci a Maďari. Prečo vy postupujete inak? Preto, že je to iný štát, chcú robiť všetko po svojom.“ Výklad, že Mečiarova garnitúra je kritizovaná nie za svoju nedemokratickosť, ale za samostatnú líniu, že nerobí nič neprístojného, len robí všetko po svojom, sa koalícii HZDS, ZRS a SNS veľmi páčil a udržiaval ju v „správnom“ smere – mimo aliancie a Európskej únie.

SkryťVypnúť reklamu

Ani vtedy, keď bol pán Jastržembskij povýšený a stal sa poradcom prezidenta Jeľcina, nestratil zo zreteľa záujem Ruska. Aj pod jeho blahodarným vplyvom Boris Nikolajevič v marci 1998 povedal na adresu Vladimíra Mečiara svoju legendárnu vetu: „Veľmi, veľmi chceme, aby ste zvíťazili vo voľbách…“ Dôvody, pre ktoré si to Jeľcin tak veľmi, veľmi želal, podrobne vysvetlil novinárke Marine Kalašnikovovej práve bývalý veľvyslanec a vtedajší poradca.

Ruská novinárka uverejnila v moskovskom denníku Kommersant daily článok, v ktorom citovala výroky Sergeja Jastržembského. Ten sa pred ňou netajil svojím presvedčením, že záujmy Ruska sú úzko spojené s podporou vtedajšej slovenskej garnitúry: „Politika Mečiarovej vlády obhajuje ruské ekonomické záujmy, pretože zadržiava prienik západných firiem do najlukratívnejších oblastí slovenskej ekonomiky - energetiky a vojenského priemyslu.“ Bývalý Jeľcinov radca teda oceňoval na Mečiarovi predovšetkým to, že svojou politikou obhajoval ruské záujmy. Sotva možno predpokladať, že terajší poradca prezidenta Putina zmenil kritériá, podľa ktorých posudzuje slovenských politikov. Okolnosť, že si všimol Roberta Fica a práve jemu pomohol zorganizovať stretnutia s ministrami ruskej vlády, nie je vec, ktorou by sa mal predseda Smeru pýšiť. A čo je ešte horšie, po jeho návšteve môže mať pán Jastržembskij pocit, že si vybral dobre.

SkryťVypnúť reklamu

Zmluvy treba dodržiavať

Pri všetkých rokovaniach, ktoré v Moskve mal, sa každý Ficov partner zmienil o „es trista“. Najviac však o protilietadlovom systéme S-300 hovoril minister priemyslu Dondukov. Ten tlmočil, ako veľmi ruskú stranu pohoršilo, že to, čo jedna slovenská vláda objednala, druhá zrušila. Fico mal pre postoj ruskej strany pochopenie – nechal sa počuť, že vo vládnutí by vždy mala existovať kontinuita a každá nová vláda by mala prevziať plnoprávne záväzky, ktoré urobila vláda predchádzajúca. Problém je v tom, že Fico hovoril o „záväzku“, ktorý predstavuje viac ako šesť miliárd korún a zaručuje vážne komplikácie pri vstupe do NATO.

O nákupe raketového systému sa hovorilo od decembra 1995, keď vtedajší minister obrany Ján Sitek ako prvý ohlásil: „Možno z Ruska dostaneme aj protilietadlový systém S-300.“ Vtedy sa verejnosť dozvedela, že sa to bude hradiť z ruských deblokácií, ale informácia, že ide o systém, ktorý stojí 140 miliónov dolárov, slovenskí vládni činitelia nijako zvlášť nezdôrazňovali… Už vtedy však z armádnych kruhov prenikla námietka, že zakúpenie S-300 nie je racionálne, lebo ide o systém, „ktorý je vzhľadom na členitosť slovenského územia nevhodný“. V novembri 1997 štátny tajomník Jozef Gajdoš týždenníku Trend potvrdil, že Armáda SR získa v roku 1998 raketový komplex protivzdušnej obrany S-300. Lenže Rusko sa s jeho vývozom na Slovensko vôbec neponáhľalo. Preto sa otázkou, či ho slovenská armáda vôbec potrebuje, musela zaoberať aj ďalšia vláda.

SkryťVypnúť reklamu

Začiatkom marca 1999 premiér Dzurinda oznámil nielen zrušenie nákupu, ale aj jeho dôvody: „Vláda dospela k tomuto rozhodnutiu preto, že tento systém nie je vhodný pre potreby našej armády, jeho prevádzkovanie je finančne nákladné a dovoz tohto systému by nebol v súlade s jej zásadnou politickou líniou, a to je smerom k Európskej únii a NATO.“ Inými slovami: Dzurindova vláda nebola ochotná minúť viac než šesť miliárd korún z deblokácií na to, aby kúpila zbraňový systém, ktorý armáda nepotrebuje a ktorý by krajine spôsobil dodatočné komplikácie pri vstupe do NATO. Ruská vláda reagovala požiadavkou, aby Slovensko kompenzovalo svoje odmietnutie odpísaním časti ruského dlhu. Ak by Dzurindov kabinet súhlasil, ruská strana by v kauze s S-300 mohla profitovať dvakrát. Najskôr tak, že si prakticky za nič odpíše časť svojho dlhu voči Slovensku. A potom by systém, ak je naozaj pripravený na vývoz, mohla predať inému kupcovi.

SkryťVypnúť reklamu

Do sporu, v ktorom ide o miliardy korún, vstúpil minulý týždeň aj Robert Fico. Po stretnutí s ministrom Dondukovom totiž vyhlásil: „Som právnik a v praxi sa držím zásady, že zmluvy treba dodržiavať. Ak boli podpísané nejaké zmluvy v tejto oblasti, tak zmluvy bolo treba rešpektovať a dotiahnuť do konca… Treba urobiť všetko pre to, aby žiadna strana neškodovala, pokiaľ ide o tento projekt, pretože, zdá sa, momentálne škoduje na tomto projekte predovšetkým ruská strana, ktorá vynaložila určité finančné prostriedky, a nedošlo k prevzatiu samotného produktu.“ Treba povedať, že Ficov cieľ, aby žiadna strana neškodovala, sa dá dosiahnuť jediným spôsobom - keď systém, ktorý mal prísť na Slovensko, predá Rusko niekomu inému a nebude od SR vymáhať, aby odpísala časť jeho dlhu. K tomuto stavu sotva možno dospieť výrokmi, že treba dodržiavať zmluvy, ktoré podpísala Mečiarova vláda. Keby sa totiž rešpektovali a dotiahli do konca, ako žiada Fico, Slovensko by škodovalo oveľa viac než Rusko. Ako politik sa predseda Smeru v Moskve nevyznamenal. Ako „právnik“ totiž neobhajoval záujem svojej krajiny, ale robil advokáta Rusku.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa budeme správať

Robert Fico pred svojou cestou do Moskvy tvrdil, že podľa informácií Smeru je dostavba Mochoviec výhodnejšia ako nedostavanie tretieho a štvrtého bloku. „Preto budem naozaj veľmi rád, ak budem počuť všetky argumenty, aj z ruskej strany, či je, alebo nie je možné vstúpiť do nejakého spoločného projektu na dostavbu,“ povedal Fico. Na rokovaní s ministrom Adamovom počul to, čo potom veľmi rád zopakoval aj pred novinármi: ruská strana je ochotná zapojiť sa. Problém je v tom, že pre ňu naozaj nie je rozhodujúce, či to bude výhodné pre Slovensko.

Dostavba Mochoviec je pre ruské ministerstvo atómovej energetiky zaujímavá už aj preto, lebo získa nového odberateľa jadrového paliva minimálne na tri desaťročia. Pretože dva bloky potrebujú ročne palivo za 40 miliónov dolárov, išlo by o dlhodobý biznis v objeme 1200 miliónov USD. Pri dnešnom kurze to predstavuje sumu prevyšujúcu 55 miliárd korún, čo nie je zanedbateľná čiastka ani pre šéfov z ruského ministerstva, o ktorých Ľubomír Kanis, predstaviteľ Devín banky a dobrý znalec moskovských pomerov, povedal: „Tí ľudia rozmýšľajú dlhodobo.“ Čo je vlastnosť, ktorou na Slovensku neoplývajú ani zakladatelia niektorých preferenčne úspešných politických strán.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa analýz, ktoré vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR, dostavba 3. a 4. bloku nie je návratnou investíciou. V západnej Európe sa v súčasnosti cena elektrickej energie pohybuje na úrovni 25 eur za jednu megawatthodinu. Predpokladá sa, že v najbližších desiatich rokoch narastie do výšky 1300 korún za magawatthodinu. Slovenské elektrárne však už dnes predávajú to isté množstvo energie za 1468 korún. Podľa údajov ministerstva hospodárstva náklady na jednu megawatthodinu vyrobenú v prvom a druhom bloku Mochoviec predstavujú sumu 2240 korún. Ak by sa 3. a 4. blok dostaval hoci aj v predpokladanom optimálnom režime, cena ich megawatthodiny by dosahovala výšku okolo 3118 korún. Námietka, že nás to nemusí zaujímať, pretože to nebude financovať štát, ale skupina zahraničných investorov, nie je celkom namieste, pretože ekonomika sa oklamať nedá. Aby sa im náklady vrátili, investori budú od štátu žiadať, aby garantoval dlhodobé kontrakty, ktoré im zaručia stabilný odbyt. Keby ich štát naozaj garantoval, potom by na „súkromnú investíciu“ doplácal každý obyvateľ Slovenska nielen ako spotrebiteľ, ale aj ako občan. Ako spotrebiteľ by totiž platil za energiu viac, ako občan by utrpel ujmu tým, že republika bude mať vážne problémy s integráciou.

SkryťVypnúť reklamu

Európska únia sa riadi smernicou, ktorá liberalizuje vnútorný trh s energiou tak, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie. Prijatie a implementácia tejto smernice je podmienkou pre členstvo v únii. Ak by pred vstupom do EÚ Slovensko podpísalo dlhodobý kontrakt s investormi, ktorý by ich uprednostňoval a chránil pred inými výrobcami energie, zmarilo by si šancu na prijatie za člena únie. Komentátor Radoslav Baťo preto pred niekoľkými mesiacmi napísal: „Každý politik, ktorý presadzuje dostavbu Mochoviec podľa súčasných predstáv jadrovej loby, ohrozuje skorú integráciu Slovenska do Európskej únie.“ Na pravdivosti tohto konštatovania sa nič nezmenilo ani po návšteve pána Fica v Moskve. To, že dostavba je výhodná pre ruské ministerstvo atómovej energetiky, naozaj neznamená, že je prospešná aj pre SR a jej budúcnosť. Ak slovenský politik nedokáže odlíšiť záujem vlastnej krajiny od záujmu krajiny, v ktorej je na trojdňovej návšteve, potom to s ním naozaj nevyzerá dobre a ani s krajinou, v ktorej je taký populárny.

SkryťVypnúť reklamu

„Prichádzame do Moskvy s tým, aby sme zachovali podstatnú mieru kontinuity vládnutia,“ povedal pred svojou cestou Robert Fico a treba povedať, že „kontinuita“, ktorú v Moskve predviedol, sa týkala oveľa viac vládnutia premiéra Mečiara, ako vlády, ktorú sa chystá vystriedať. Fico tiež ohlásil, že ide do Ruska predovšetkým s jedným cieľom: „Chceme prezentovať, ako sa budeme správať, ak sa dostaneme do vlády.“ Jeho cieľ sa mu podarilo splniť. Prezentoval sa tak, že s ním boli v Moskve určite spokojní.

MARIÁN LEŠKO

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 580
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 049
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 825
  5. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 592
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 591
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 087
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 155
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu