Kahneman bol podľa zdôvodnenia Nobelovho výboru v Štokholme odmenený za to, že „do ekonómie vniesol prvky psychologického výskumu, najmä pokiaľ ide o vyhodnocovanie situácie a rozhodovanie v atmosfére neistoty“. Smith zase „urobil laboratórne experimenty nástrojom empirickej ekonomickej analýzy, obzvlášť pri štúdiu rôznych trhových mechanizmov“.

Obaja laureáti pomohli zmeniť predstavu o ekonómii ako disciplíne, ktorej závery sú skôr vybudované na pozorovaní skutočných ekonomík než na kontrolovaných laboratórnych testoch a v ktorej centre stoja osoby rozhodujúce sa racionálne a podľa vlastných záujmov. Súčasný moderný výskum už totiž aj vďaka priekopníckej práci čerstvých nositeľov Nobelovej ceny pracuje v stále väčšej miere s teoretickými modelmi . (čtk)