BRATISLAVA - Ekonomika Európskej únie je dnes približne dvojnásobne silnejšia ako ekonomika Slovenska a v najbližších dvoch desaťročiach sa tento pomer bude meniť najmä v závislosti od riadenia spoločnosti. V objeme hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa dosahuje Slovensko 48 percent z priemeru únie. Ak sa naplnia predpoklady rozumnej hospodárskej politiky, integrácie a reforiem, tak v roku 2020 by tento ukazovateľ mohol dosiahnuť tri štvrtiny európskeho priemeru.
Myslia si to autori štúdie Vízia Slovenska do roku 2020 z Inštitútu pre verejné otázky. Ich vízia je jedným z dvoch dokumentov, ktoré sa stanú východiskom na vypracovanie oficiálnej vízie krajiny na vládnej úrovni. Konkurenčnú víziu predstaví Prognostický ústav SAV.
Hoci dosiahnutie trojštvrtinovej úrovne Európy je v štúdii predstavené ako „žiaduci“ scenár, Ivan Mikloš je presvedčený, že je úplne reálne. „Je šanca, že scenár, ktorý je uvádzaný ako optimálny, by mohol byť realizovaný. Tu je to skôr brané pesimistickejšie. Porovnáva sa len miera rastu a rozdiel v ekonomickom raste v EÚ a na Slovensku a neuvažuje sa o reálnom zhodnocovaní meny. (…) Pri ňom je miera približovania rýchlejšia,“ povedal Mikloš. Takýto žiaduci vývoj podmieňuje vízia „rozumnými“ protrhovými a proreformnými vládami.
Na rozdiel od Mikloša považuje vízia za najviac pravdepodobný taký scenár, ktorý hovorí o pomalšom dobiehaní únie. Podľa neho dosiahneme v roku 2020 v spomenutom ukazovateli 62 percent z európskeho priemeru. Ekonomický rast by mal byť rýchly predovšetkým v úvodnom období, pretože bude ťažiť z výhod vstupu Slovenska do únie. Slabinou, ktorá spôsobí spomalenie, je nízka schopnosť podnikov a ekonomiky prispôsobiť sa konkurencii na jednotnom európskom trhu. Nakoniec sa však členstvo v únii prejaví poklesom úrokových sadzieb, transakčných nákladov či stabilným kurzom, čo opäť rast ekonomiky zrýchli.
Za najhoršiu cestu považujú autori štúdie takú, ktorú budú regulovať nedemokratické a nereformné vlády. To by znamenalo, že úloha verejných financií v ekonomike zostane rovnako veľká ako dnes, nezmení sa ani závislosť od sociálnych dávok, bude vládnuť pasivita a neochota podnikať a politika sa spojí s ilegálnymi štruktúrami. V objeme HDP na obyvateľa by to spôsobilo prehĺbenie doterajšieho rozdielu.
Vízia do roku 2020
Je takmer 400-stranový dokument vypracovaný Inštitútom pre verejné otázky, ktorý bude jedným z dvoch zdrojov na vypracovanie vládnej vízie. „Nebude to programové vyhlásenie krajiny, ktoré bude záväzné pre politické strany alebo rezorty. Vplyv takejto vízie môže byť ten, že väčšia časť ľudí si uvedomí dôležitosť potrebných zmien a tie nájdu väčší priestor v programoch politických strán,“ povedal o budúcej vízii Ivan Mikloš.
TRI CESTY PODĽA VÍZIE
žiaduci scenár
V HDP na obyvateľa dosiahneme 75 percent priemeru EÚ a rýchlosť európskeho ekonomického rastu predbehneme o 2,5 percenta. Vlády musia byť proreformné a protrhové, musí prebehnúť racionalizácia a decentralizácia verejnej správy, pravidlá „hry“ budú štandardné a prehľadné, znížia sa dane a odvody, klesne význam verejných financií v ekonomike. Problémom môže byť odpor časti ľudí a záujmových skupín.
pravdepodobný scenár
V HDP na obyvateľa dosiahneme 62 percent a rýchlosť európskeho rastu predbehneme o 1,5 percenta. Rýchlosť bude limitovaná schopnosťou prispôsobiť sa európskej konkurencii, osobnou zodpovednosťou a pružnosťou, vymáhateľnosťou práva a morálkou. Ceny mnohých tovarov sa priblížia európskym cenám, naďalej vysoký bude rozdiel v cene práce.
rizikový scenár
Vinou nedemokratických vlád, neschopných reforiem bude prevládať pasivita, rozrastie sa korupcia a klientelizmus. Ekonomický rast sa bude spomaľovať a za celé obdobie do roku 2020 bude oproti EÚ nižší v priemere o 0,5 percentuálneho bodu. Zaostávanie za ekonomikou EÚ sa prehĺbi a slovenský HDP na obyvateľa bude 42 percent priemeru EÚ.
