om v kategórii do 57 kg lanské rozčarovanie. Vtedy bola na MS v Rio de Janeiro ôsma.
„Vzhľadom na pribúdajúcu konkurenciu je zložité odhadnúť, na aké umiestnenie si možno trúfnuť. Záleží aj na tom, či sa v príprave nezanedbá žiadny detail. Diéta je najdôležitejšia. Ak telo na ňu primerane reaguje, je to dobré.“ Pred našou pretekárkou skončila iba Rumunka Munteanová, pritom Jana si na ňu trúfala, lebo predtým ju už dvakrát dokázala zdolať - na MS v Alicante a vo Varšave. „Všímala som si ju pred súťažou na vážení a nezdala sa mi v takej forme, aby som mala pred ňou obavy. Lenže po semifinále sa ešte zlepšila, mala viac vyrysované svalstvo brucha a nôh, jeho hĺbka bola zreteľnejšia než u mňa.“ Pravda, Munteanová je na súťažnom pódiu oveľa dlhšie, a to sa pretavuje do tvrdosti svalstva. „Som o osem rokov mladšia, a preto predpoklady Rumunky sú lepšie, hoci to nemusí byť vždy podstatné.“
Rodáčka z Popradu už včera trénovala, na odpočinok nemyslí, telo si vyžaduje svoje. „Môj tréner a priateľ Ľuboš Čapka už premýšľa nad svetovým šampionátom na budúci rok vo Varšave. Tam som už jeden primát dosiahla, nebolo by od veci zopakovať ho.“
Pred časom prešla Purdjaková pod krídla Dukly Trenčín a v Brne veľmi túžila odvďačiť sa armádnemu stredisku za podporu. „Stanovila som si plán zisk medaily. To vyšlo, a môžem teda s čistým svedomím pokračovať v Dukle ďalej. Neviem si však predstaviť, čo by bolo, keby som skončila pod bedňou.“
Našu výbornú kulturistku dobrá nálada neopúšťa vari nikdy. Vie, že amatérsky potenciál ešte nevyčerpala, no profesionálna kulturistika ju až tak neláka. „Zatiaľ na ňu nemyslím a nič na tom nemenia ani medaily, ktoré mám v zbierke.“ (zuk)
