Je až neuveriteľné, čo všetko sa dokáže zmeniť za taký krátky čas, akým sú dva roky. Ešte vtedy o ekonomických reformách hovorili politici ako o životne dôležitej veci. S pribúdajúcimi týždňami prišli na to, že to „svoje“ volebné obdobie dokážu prežiť aj bez toho, aby sa pitvali v najslabších miestach ekonomiky. Po dvoch rokoch vyzerá situácia až groteskne - krajina, ktorá má za sebou revolúciu reformy, absolútne zabúda na jej evolúciu.

Smiech cez slzy vyvoláva aj ďalšie zistenie - kto to tu vlastne o tých reformách rozpráva. Dnes už v prevažnej väčšine len novinári, ku ktorým sa z času na čas pridávajú hlasy niekoľkých ekonómov. Iróniou osudu je, že dnes práve oni musia vysvetľovať, čo všetko stojí a koľko to bude stáť.

Hoci odvtedy, čo sa ku kormidlu dostali „reformátori“, uplynuli len dva roky, pevnosť ich odhodlania bolo možné vytušiť oveľa skôr. Najneskôr určite v prvej polovici minulého roka. Už vtedy ministerka financií varovala pred obmedzeniami reforiem. Ich hranicami bol „charakter štátu“. „Sú hranice, za ktoré nemožno ísť bez toho, aby sa zásadne zmenil charakter štátu. Nepoznám žiadnu politickú dohodu o tom, že by sme sa rozhodli meniť charakter tohto štátu.“ Jej slová, až príliš jasné a priamočiare, neboli žiadnym mítingovým populizmom. Ministerka ich myslela smrteľne vážne, keď ich adresovala finančníkom, účastníkom odbornej konferencie. Reformy, ktorými by bolo možné systémovo znížiť výdavky štátneho rozpočtu, označila jednoznačne: demontáž štátu.

O tom, že štát už narazil na svoje možnosti a je najvyšší čas hovoriť o zmene jeho charakteru, už politici nehovoria. Tí, ktorí tieto témy v pravidelných intervaloch vyťahujú, sú čoraz častejšie označovaní ako ultraliberáli, s ktorými nehodno strácať čas.

Ešte pred dvoma rokmi malo slovo reformy „drive“. Potom tí, ktorí o nich mali rozhodovať, prišli na to, s čím si nevedia poradiť: diskontovať budúcnosť, ktorá nie je ohraničená jedným volebným obdobím. Dnes je zrejmé, že onen drive stratil na intenzite a „reformátori“ kalkulujú výhradne politicky, nie ekonomicky.

Na niečo sú však politikom tie reči o reformách vhodné aj dnes: vylepšuje to ich promition, najmä pred novinármi. O rok a pol bude opäť treba bojovať o hlasy voličov.

MICHAL NALEVANKO