MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 9. októbra (SITA) - Európska komisia označí v stredu Slovensko za krajinu, ktorá je pripravená stať sa v roku 2004, informuje SME. Pravidelnú hodnotiacu správu o pokroku kandidátskych krajín síce oficiálne zverejnia až dnes, médiá v Bruseli vša

k o nej informovali už včera. V časti o Slovensku komisia chváli dosiahnutý pokrok za posledných päť rokov. Krajinu znova označuje za fungujúcu trhovú ekonomiku, oceňuje pokrok v prijímaní potrebnej legislatívy a budovaní inštitúcií. Znepokojenie podľa komisie vyvoláva korupcia a vysoká nezamestnanosť, ktorá si vyžaduje celý rad štrukturálnych reforiem. Osobitnú pozornosť treba venovať budovaniu úradov zodpovedných za efektívne spravovanie štrukturálnych fondov. Inštitúcie zabezpečujúce plnenie európskej legislatívy sú naďalej krehké, hoci aj v ich vytváraní sa dosiahol veľmi dobrý pokrok. Komisia požaduje prijať opatrenia na zníženie deficitu verejných financií a deficitu na bežnom účte platobnej bilancie. Za nevyhnutnú považuje reformu výdavkov, najmä v oblasti zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia. V politickej oblasti by privítala prijatie dostatočnej antidiskriminačnej legislatívy a posilnenie úsilia o zlepšenie postavenia rómskej menšiny. Nedostatky sú aj v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a v regionálnej politike.
Odporúčanie Európskej komisie ešte neznamená istotu vstupu, tvrdí v rozhovore pre denník Pravda hlavný vyjednávač Slovenska s Európskou úniou Ján Figeľ. Dôležitým predpokladom úspešného vstupu je podľa neho politická stabilita a jasné postoje nielen vo vnútri krajiny, ale aj vo vzťahu k 15 členom únie. Bude treba prijímať ďalšie kroky a pokročiť najmä v ekonomickej , legislatívnej a inštitucionálnej oblasti. "Aj keď sa v ekonomickej oblasti vytvorili základné pravidlá na fungovanie trhového systému, pre plnú konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky po vstupe do únie bude treba prijať ešte viaceré opatrenia. Týka sa to najmä verejných financií a zníženia deficitov," zdôrazňuje Figeľ. Treba sa tiež sústrediť na zníženie regionálnych rozdielov a plné využívanie potenciálu, ktorý Slovensko má. Európska komisia chce aj po skončení prístupových rokovaní pripravovať monitorovacie správy o stave pripravenosti jednotlivých kandidátov na členstvo v únii. Tie sa však budú týkať najmä plnenia vynegociovaných noriem a nebudú mať taký politický akcent, aký má terajšia hodnotiaca správa, usudzuje Figeľ. Budú zamerané skôr na to, aby členské štáty mali istotu, že kandidáti sú naozaj pripravení plniť dohodnuté kritériá. V prípade zaostávania komisia počíta s ochrannými klauzulami.
Prístupové zmluvy by podľa návrhu strategického dokumentu mali obsahovať "všeobecnú ekonomickú ochrannú klauzulu" a "špecifickú klauzulu". Ako v tejto súvislosti píšu Hospodárske noviny, ekonomická klauzula by starým i novým členom umožňovala reagovať na "vážne ťažkosti" alebo "podstatné zhoršenie" v ktoromkoľvek odvetví hospodárstva spôsobené inými krajinami. O ochranných opatreniach by rozhodla EK podľa žiadosti členského štátu. Podobná klauzula bola v platnosti 12 mesiacov po predchádzajúcom rozšírení o Rakúsko, Švédsko a Fínsko v roku 1995, nebola však nikdy uplatnená. Pri terajšom rozšírení preto EK navrhuje tiež "špecifickú ochrannú klauzulu". Tá má umožniť komisii prijať potrebné opatrenia v prípade narušenia alebo hrozby narušenia fungovania jednotného trhu, ale tiež v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti či uplatňovaní rôznych slobôd, ktoré budú vychádzať z neschopnosti plniť záväzky dané v prístupových rokovaniach. Návrh vylučuje, že by bližšie nešpecifikované opatrenia mohli znamenať obnovenie kontrol (tovaru) na hraniciach vnútri EÚ, teda medzi novými a starými členmi. Kontroly osôb totiž ostanú v platnosti, až kým noví členovia nepristúpia k Schengenu, čo môže trvať dva - tri roky od vstupu. Tieto klauzuly nenavrhuje komisia z obavy, že noví členovia nebudú schopní dodržiavať pravidlá fungovania EÚ. Ide skôr o ubezpečenie terajších členských štátov, že komisia bude situáciu dostatočne kontrolovať a bude mať k dispozícii nástroje pre prípadné problémy. Komisia dnes tiež navrhne systém prísneho dohľadu, v rámci ktorého budú do budúcich členských krajín okrem iného pravidelne cestovať misie expertov, aby sa priamo na mieste presvedčili o tom, ako si tá-ktorá krajina plní svoje záväzky. Výsledky monitorovania zhrnie v júli 2003 správa EK, ktorá sa zameria na prípravu v oblasti čerpania peňazí zo štrukturálnych fondov. Súhrnnú správu predloží EK tri mesiace pred vstupom. Tento dokument bude nástupcom doterajších hodnotiacich správ a predchodcom výročnej správy o uplatňovaní práva EÚ, ktoré komisia pravidelne vydáva pre všetky členské štáty.
Francúzsko ako jediné z dvanástich krajín eurozóny v utorok odmietlo znížiť svoj rozpočtový deficit, čím dalo jasne najavo, že v nasledujúcom roku nesplní podmienky plynúce z podpísania Európskeho paktu stability, píše Národná obroda. Horlivé diskusie európskych ministrov financií trvali až do skorého rána. Francúzsky minister Francis Mer sa nátlaku svojich kolegov nepodvolil a vyhlásil, že existujú aj oveľa závažnejšie problémy ako vyrovnaný rozpočet. Momentálne nezhody medzi členmi eurozóny predstavujú najvážnejší problém od zavedenia eura začiatkom tohto roka a výrazne zhoršili vzťahy medzi jednotlivými štátmi. Francúzsko nie je jedinou krajinou, ktorá má problémy s plnením kritérií zavedených kvôli úspešnému štartu novej meny. Nemecko, Taliansko a Portugalsko tiež ohlásili, že nebudú schopné dodržať povolenú výšku rozpočtového deficitu. Preto Európska komisia navrhla minulý mesiac poskytnúť na to niektorým krajinám prechodné obdobie dvoch rokov - 2004 až 2006. Štáty, ktoré svoje rozpočty už ustálili, označili postoj komisie za nespravodlivý.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?