BRATISLAVA - Na rozdiel od niektorých krajín Európskej únie sa na Slovensku pravdepodobne pestovanie maku nezakáže. Mak ale zostane okrajovou plodinou a počíta sa so znižovaním plochy, na ktorej sa bude pestovať. Jeho spotreba v potravinárstve je malá, dopyt na trhu je skôr po makovniciach, ako surovine pri výrobe liečiv.
„Mak je plodina, ktorej jedna časť - makovnica - má pomerne dobrý trh, Slovakofarma ju aj nakupuje, na druhej strane samotného maku, používaného ako pochutiny v potravinárstve je nadbytok,“ povedala denníku SME spolupracovníčka Výskumneho ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Mária Jamborová. Slovakofarma makovnice aj dováža a pravdepodobne nebude vedieť poskytnúť pestovateľom také ceny, aby sa vo väčšom množstve zaoberali pestovaním na Slovensku tradičnej plodiny. „Mak je olejnina, ale ak hovoríme o finančne zaujímavom produkte, tak je to repka a slnečnica, ktorú vykupuje spracovateľ a dlhodobo pomáha pestovateľom pri zakladaní úrody,“ povedala Jamborová. Podobne to robí aj Slovakofarma, ale v neporovnateľne menšej miere.
Mak je v niektorých krajinách Európskej únie považovaný za tzv. prekurzor - teda produkt, ktorý je základom výroby omamných látok. Preto je jeho pestovanie, podobne ako konope indického na Slovensku, zakázané. Vo Francúzsku existujú dokonca oblasti, kde sa mak ako pochutina predáva maximálne v stogramovom balení v lekárňach. Na rozdiel od Francúzska si Rakúsko pri vstupe do únie vybojovalo pomerne vysoké kvóty práve s odvolaním sa na tradičný ráz krajiny a historicky odôvodnené pestovanie. Na Slovensku sa mak pestuje len na 600 hektároch ornej pôdy, rezort pôdohospodárstva ani výskumníci nemajú prehľad o spotrebe domácností, ktoré si vedia mak v malom množstve vypestovať pre vlastnú potrebu.
ATTILA LOVÁSZ
