FOTO - ARCHÍV
Churchill síce vyhral Britom vojnu, tí ho ale vzápätí nezvolili za premiéra. Vystriedal ho Clement Attlee. Zomrel pred 35 rokmi.
Napriek tomu, že Winston Churchill urobil z Británie v druhej svetovej vojne víťaznú mocnosť a prezentoval sa ako presvedčivý vodca, voľby v júli 1945 nevyhral. Na Postupimskej konferencii si svoj triumf nevychutnal. Veľkú Britániu už na stretnutí so Stalinom a Trumanom zastupoval niekto iný. Nenápadný a skromný amatérsky básnik Clement Attlee. Vodca labouristov a britský premiér. Hoci sa Churchill o šesť rokov na premiérsky post vrátil, s menom Clementa Richarda Attleeho sa spája niekoľko zásadných okamihov britskej aj svetovej histórie.
Aj keď nemal robustnosť ani výrečnosť Winstona Churchilla, po druhej svetovej vojne sa zbedačení Briti obrátili na neho. Štandard britských domácností počas vojny išiel rapídne dole, ale prídelový systém, paradoxne, pomohol najslabším sociálnym vrstvám. Isté skupiny obyvateľstva si privykli na silný štát a pochopili, že im ho zabezpečia labouristi.
Attlee počas svojho vládnutia v rokoch 1945 až 1951 znárodnil bane, banky, železnice, cesty, plynárne, elektrárne a civilnú leteckú dopravu. Položil základy bezplatnej lekárskej starostlivosti a bytovej výstavby. Jeho vláda bola azda najsocialistickejšou vládou v britských dejinách.
Sám Attlee však pochádzal z prostredia britskej vyššej strednej triedy, ktorá bola vždy základňou voličov konzervatívnej strany. Nasledoval ale mnohých synov meštiackych rodín z prvých desaťročí minulého storočia a rebelantsky sa obrátil proti rodinnej tradícii. Stal sa z neho socialista.
Jeho životopisci hovoria, že premena Attleeho nastala po tom, čo raz navštívil dobročinnú akciu v chlapčenskom klube v londýnskom East Ende. Tam prvýkrát uvidel deti, ktoré nemali uniformy súkromnej školy, nevedeli jesť príborom a od zdravého vzhľadu mali poriadne ďaleko.
Clement Attlee sa rozhodol, že zmení svet. Bol socialista, ale komunistov nemal rád. O ruskom komunizme povedal, že je to nemanželské dieťa Karola Marxa a Kataríny Veľkej.
Hoci väčšina jeho priateľov z ľavičiarskych kaviarenských krúžkov vyznávala pacifizmus, Clement Attlee bojoval za britskú korunu v prvej svetovej vojne. Dotiahol to na hodnosť majora a bol ťažko zranený v legendárnej bitke pri Galipoli.
Od konca prvej svetovej vojny sa venoval len politike. Začal na lokálnej úrovni ako starosta jednej časti East Endu a skončil ako predseda labouristov. Vo vláde národnej jednoty v rokoch 1940 až 1945 bol Churchillovým vicepremiérom a podľa vtedajšej tlače „korigoval Churchillove šialené nápady“. Attlee o Churchillovi s istou dávkou rešpektu povedal, že „Winston je na 50 percent génius a na 50 percent chladnokrvný blázon“.
Attlee nezreformoval Britániu len zvnútra, ale aj zvonka. Po druhej svetovej vojne sa medzinárodnou politickou témou číslo jeden stala dekolonizácia a tento proces neobišiel ani najväčšiu koloniálnu mocnosť. Attlee Britániu „pripravil“ o Indiu, Barmu, Cejlón (Srí Lanku).
Podieľal sa aj na vzniku židovského štátu. V tomto prípade však nebol taký ochotný uvoľniť koloniálne opraty. Jeho minister zahraničných vecí Ernst Bevin by totiž najradšej európskych Židov, ktorí sa po holokauste sťahovali do Palestíny, vysťahoval na Cyprus, či dokonca vrátil naspäť do Nemecka.
Attlee Britániu priviedol do NATO.
Voľby sa mu podarilo vyhrať ešte raz - v roku 1950. Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo. Väčšina, ktorú získal, bola veľmi tesná. Jeho vláda sa rozpadla po roku. Po ňom opäť triumfoval jeho fyzický aj psychický protiklad - Winston Churchill.
Attlee sa po neúspechu nestiahol, rezignoval síce na post predsedu labouristov, ale naďalej aktívne pôsobil v Snemovni Lordov. Venoval sa maľovaniu a písaniu kníh. Svoju politickú kariéru zhrnul v knihe Ako sa to stalo.
Briti ho v ankete BBC označili po Winstonovi Churchillovi a Davidovi Lloydovi Georgeovi za tretieho najvýznamnejšieho premiéra Veľkej Británie.
Zajtra - Aféra Spiegel
