EÚ: Trhy s dlhopismi už počítajú s rozšírením

VARŠAVA 8. októbra (SITA/Reuters) - Krajiny kandidujúce na členstvo v Európskej únii (EÚ) síce majú najhoršiu fázu rokovaní o vstupe ešte pred sebou, ale podľa prílevu kapitálu na ich trhy s dlhopismi možno usudzovať, že zahraniční investori už na rozšíre

nie únie vsádzajú. Tri najväčšie trhy východoeurópske trhy s dlhopismi, teda poľský, maďarský a český, registrujú nárast zahraničných investícií. Ich hodnota v súčasnosti dosahuje zhruba 15 miliárd eur.
Portfólioví investori chcú slušne zarobiť na "konvergencii" výnosov miestnych dlhopisov k nižším úrovniam eurozóny. Počítajú s tým, že v roku 2004 únia prijme desať členských krajín a neskôr im umožní zaviesť aj euro. Ak sa k tejto vyhliadke pripočíta možnosť zhodnotenia meny v dôsledku vyššieho ekonomického rastu, ponúkajú sa atraktívne investície. Aspoň teda v porovnaní s nepokojným vývojom akciových trhov a nízkym jednociferným výnosom, ktorý je možné dosiahnuť na rozvinutých trhoch s dlhopismi.
Správa Európskej komisie (EK) podľa piatkových informácií odporučí, aby bolo v roku 2004 do únie prijatých všetkých 10 kandidátskych krajín. Európske rozšírenie by teda mohlo mať očakávanú podobu "veľkého tresku". Konvergencia už prešla veľký kus cesty. Výnosy českých dlhopisov už dokonca klesli pod výnosy dlhopisov nemeckých. K hlavným príčinám patrí prílev kapitálu do krajiny a uvoľňovanie menovej politiky, ktorá má zabrániť posilňovaniu koruny. Analytici tvrdia, že potenciál ešte vykazuje väčší poľský trh.
Maďarská ekonomika je však v rovnováhe a prehrieva sa, čo podľa nich naznačuje, že investori by mali s maďarskými dlhopismi počkať, kým bude tamojšia inflácia zasa pod kontrolou. "V Českej republike veľké kapitálové zisky nečakám. Rozhodne ich však očakávam v Poľsku a Maďarsku. V Maďarsku však nie v krátkodobom horizonte, ale možno o rok," uviedol Dmitrij Šemetilo, ekonóm z londýnskej Commerzbank.
"Veľké zisky očakávam pri poľskom zlotom a českej korune. Maďarsko vsádza na to, že zhodnotenie meny bude držať infláciu nízko, avšak to sa dá dosť ťažko predpokladať." Počiatočné nákupy bánk a zaisťovacích fondov spôsobili, že východná Európa sa dostáva do povedomia hlavných hráčov z veľkých finančných centier. "Úrokové sadzby sú vo svete veľmi nízke. Ľudia hľadajú výnosy a majú averziu voči riziku," tvrdí Gavin Gray, ekonóm z londýnskej HSBC. "Investori sa spoliehajú na to, že (východná Európa) dodá ich portfóliám lesk."
Z údajov poľského ministerstva financií vyplýva, že hodnota poľských pokladničných poukážok držaných zahraničnými subjektmi stúpla v prvej polovici roku o takmer 50 percent na 31,2 miliardy zlotých (asi 232,44 miliardy korún). To predstavuje 15 percent hodnoty všetkých emisií.
Tieto investície sa ani nie za tri roky strojnásobili. Výnosy päťročných dlhopisov tak klesli z takmer 20 percent na súčasných 6,9 percenta. Údaje Reuters sledujúce dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov ukázali, že pokiaľ by ste si začiatkom roku kúpili likviditné dlhopisy poľskej vlády a zisky reinvestovali, zaznamenali by ste v zlotých 44-percentný výnos.
Za ten čas zlotý stratil voči euru šesť percent, takže investícia by sa aj tak veľmi vyplatila. "Je to jedno z najlepších miest, kde človek v tejto zložitej dobe môže byť. Zvlášť, pokiaľ sa vezme do úvahy súčasná veľká averzia trhu voči riziku," tvrdí Lars Christiansen, ekonóm Danske Bank, ktorý v máji radil klientom kúpiť 10-ročné poľské dlhopisy.
Výnos 10-ročných poľských dlhopisov bol o 300 bázických bodov vyšší ako u nemeckých ekvivalentov. Táto prémia sa potom síce znížila na 200 bázických bodov, ale investori sa príslušných kapitálových ziskov v tomto prípade nedočkali kvôli oslabeniu zlotého. Menu znehodnotila zmena na poste ministra financií. Christiansen napriek tomu investorom radí, aby vydržali. Predpokladá, že výnosy budú ďalej klesať. Naznačuje to aspoň priaznivá vyhliadka inflácie a úrokových sadzieb. Christiansen tiež pochybuje o tom, že ľavicová vláda bude zlotý donekonečna dusiť. "Veríme, že rozšírenie Európskej únie v roku 2004 úspešne prebehne, takže treba nakúpiť a držať."
Piatkové informácie o správe EK potvrdili očakávania radu investorov, že v roku 2004 sa k únii pripojí osem postkomunistických krajín. Ide o Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Prevažuje tiež názor, že krajiny z prvej vlny rozšírenia vstúpia v roku 2007 až 2008 do eurozóny.
Existujú však isté riziká. Pokiaľ napríklad írske referendum zamietne 19. októbra Zmluvu z Nice, proces únie sa oddiali, pretože sa bude musieť prepracovať európska legislatíva. Rokovania o vstupe kandidátskych krajín do EÚ vyvrcholia na decembrovom summite únie v Kodani. Predtým sa však budú musieť doriešiť otázky financovania poľnohospodárstva, regionálnej pomoci a rozpočtových záležitostí.
Neistotu by mohla zvýšiť aj vojna v Iraku. Investori však veria, že takéto riziká by rozšírenie prinajhoršom oddialili, ale nie vykoľajili.

ph

SME

EÚ: Trhy s dlhopismi už počítajú s rozšírením

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Trhy s dlhopismi už počítajú s rozšírením

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?