BRUSEL 8. októbra - Slovensko dobehlo zaostávanie za ostatnými kandidátskymi krajinami, zatiaľ čo Česká republika a Maďarsko akoby zo svojho úsilia poľavili. Napísalo to utorkové vydanie francúzskych novín Le Monde v článku venovanom strategickému dokume
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ntu Európskej komisie o rozšírení. Noviny pripomínajú, že ide o chudobné krajiny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa nedosahuje ani 40 percent európskeho priemeru. V očakávanom dokumente Európska komisia tvrdí, že niet dôvodov spochybňovať rok 2004 ako termín vstupu desiatich krajín do únie. Zároveň zdôrazňuje, že budúci členovia únie musia vyvinúť ešte veľké úsilie, aby splnili všetky podmienky. Kandidátske krajiny nie sú ešte pripravené na vstup do únie, ale budú v čase vstupu. To je predpoklad, na ktorý stavil komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Zdá sa, že iba prípadné odmietnutie Zmluvy z Nice írskymi voličmi by mohlo tento proces vykoľajiť. Tento "big bang", ktorý rozšíri pätnástku na dvadsaťsedmičku, je ovocím voluntarizmu hlavných miest členských štátov a komisára Verheugena, ktorí už dlhšie volajú po veľkom rozšírení. Nemecko nechce v nijakom prípade nechať svojho poľského suseda na pokraji Európy. Ale nie všetci kandidáti sú na vstup rovnako pripravení. Poľsko, ktorého počet obyvateľov prevyšuje populáciu ostatných deviatich kandidátov, je na chvoste, pred ním je Malta a Lotyšsko, ktoré sú terčmi ostrej kritiky. V strede sa nachádzajú Maďarsko a Česká republika, ktoré ustúpili zo svojho tempa a Slovensko, ktoré dohnalo svoje zaostávanie. Na čele je Cyprus a Slovinsko, ktoré sú už na vstup takmer pripravené. Noviny pripomínajú kritériá, ktoré musia kandidáti splniť a problémy, ktoré majú najmä v boji proti korupcii, ktorá predstavuje veľké znepokojenie najmä v Poľsku, ale aj na Slovensku a v Českej republike. Osoby blízke Verheugenovi tento postup obhajujú tým, že nikto nemôže od kandidátov rok a pol pred vstupom žiadať, aby boli pripravení na 100 percent. Komisia bude disponovať nástrojmi tlaku na kandidátske krajiny, ktoré sú trojaké typu. Komisia bude môcť posielať listy s preventívnym varovaním štátom, ktoré zaostali, a takisto spracuje správu o ich pokroku tri mesiace pred vstupom. Ďalší nástroj má finančný charakter, pretože komisia neuvoľní nijaké peniaze z rozpočtu EÚ, pokiaľ noví členovia nebudú mať pripravený systém na spravovanie fondov. Posledným nástrojom je ochranná klauzula, ktorá umožní komisii zakročiť proti novému štátu v prípade narušenia vnútorného trhu. Otázkou však je, či tento celý systém postačí na to, aby sa kandidáti úplne pripravili. Poľsko už teraz dostáva ostré varovanie kvôli plneniu záväzkov v poľnohospodárstve, rybolove a životnom prostredí. K pokroku nedošlo ani v potravinovej bezpečnosti. Poľsko sa stáva prvým kandidátom na sankcie. Európska komisia naďalej obhajuje vstup až desiatich kandidátskych krajín. Odhaľujúc však všetky slabosti kandidátskych krajín, dáva komisia členským štátom únie argumenty na to, aby mohli zamietnuť akúkoľvek kandidátsku krajinu, uzatvára Le Monde.