BRATISLAVA 8. októbra (SITA) - Referendová kampaň o Zmluve z Nice beží v Írsku na plné obrátky. Azda každý deň sa stúpenci alebo odporcovia zmluvy, ktorej neprijatie by vážne ochromilo proces rozširovania EÚ, snažia prostredníctvom médií či iných predrefe
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
rendových "kortešačiek" Írov presvedčiť o svojej pravde. Napríklad minister zahraničia a manažér kampane Za Nice z vládnej strany Fianna Fail Brian Cowen vysvetľoval, že od ekonomickej aktivity s Európou je v Írsku priamo závislých 875 tisíc pracovných miest. Aj týmto argumentom chcel verejnosť presvedčiť, že Zmluvu z Nice treba v referende 19. októbra prijať. Zdôraznil, že krajina sa ekonomicky "vyšvihla" najmä vďaka intenzívnej pomoci z Európy. Tým chcel zrejme vrátiť facku aktivistom, ktorí tvrdia, že zmluva z Nice oslabí "rozhodovaciu schopnosť" írskeho štátu a tým i výkonnosť ekonomiky. Cowen a niektorí biznismani s týmto názorom nesúhlasia. Vravia, že proti Nice broja iba tí istí ľudia, ktorí proti európskej politike hlasovali aj v minulosti. Píšu Hospodárske noviny. Konvent o budúcnosti Európskej únie rokoval koncom minulého týždňa v Bruseli o reformách inštitúcií. Nie je vyrovnaný s ich budúcou podobou. Spor sa krúti predovšetkým okolo otázky, či majú mať národné parlamenty kontrolu nad všetkými rozhodnutiami Bruselu. Nielen nad tými, ktoré sú v kompetencii Európskej komisie, ale aj od zástupcov členských štátov v Rade ministrov. Rozruch vyvolal námet britského labouristu Petra Haina, ktorý v konvente hovoril v mene premiéra Tonyho Blaira. Hain požadoval vytvorenie stáleho grémia zo zástupcov národných parlamentov s právom kriticky posúdiť všetky legislatívne iniciatívy Európskej komisie. Jeho predstava neprešla. Píšu HN. Ján Figeľ po štyroch rokoch odchádza z funkcie štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí do Národnej rady, píše Pravda. "Obsadenie tejto pozície je vec vlády. Osobne som pripravený dokončiť prácu, ktorá je vo finále negociačného procesu. Keďže odchádzam z postu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí do parlamentu, bola by v posledných mesiacoch roka kombinovaná s prácou poslanca. Technické záležitosti fungovania sa dajú pri dobrej vôli bez problémov dohodnúť. Koaličná rada vyjadrila záujem o kontinuitu v tejto pozícii," povedal Ján Figeľ pre denník. Figeľ pre Národnú obrodu povedal, že nepozná prekážky, ktoré by mohli zásadne ohroziť náš vstup do EÚ. Treba však dodať, že SR čaká ešte veľa konkrétnych úloh v oblasti legislatívy a celkovej prípravy, ale aj politických rozhodnutí v ratifikačnom procese. Slovensko má potenciál, aby všetky tieto ostávajúce záležitosti zvládlo. O korupcii povedal : "Korupcia je vnímaná všeobecne negatívne v každej krajine, pretože svojou prítomnosťou oslabuje úsilie vo všetkých ostatných dimenziách - či pri ekonomických alebo sociálnych reformách, resp. pri spravovaní vecí verejných. Takže účinný boj s korupciou bude nielen požiadavkou našich partnerov, ale aj naším základným záujmom." Viceguvernérka Národnej banky Elena Kohútiková nemá strach, že bude po vstupe Slovenska do eurozóny nezamestnaná. „Odovzdáme menovú politiku do európskych rúk, ponecháme si však dôležitú vec – kontrolu nad bankovníctvom a finančníctvom.“ Povedala to v rozhovore pre vplyvný nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, píše Sme. Slovensko sa podľa nej zúčastní na voľbách do Európskeho parlamentu už v roku 2004. Kohútiková prezradila, že chce čo najrýchlejšie včleniť krajinu do eurozóny a medzi Dunajom a Tatrami zaviesť spoločnú európsku menu. Vzápätí však upozornila, že Slováci na to zatiaľ nie sú pripravení. Viceguvernérka spomínala aj jeden z fenoménov slovenského hospodárstva: „S objemom zahraničného obchodu, ktorý činí 150 percent hrubého domáceho produktu, sme takí závislí od exportu, ako niektorí od alkoholu.“ Nemecký denník napísal, že slovenská centrálna banka zvládla dosiaľ všetko tak dobre, že má tak doma, ako aj v zahraničí „totálnu dôveru“ a že nikto nepochybuje o jej nezávislosti. Kohútiková má toto vysvetlenie: „Sme technokratmi bez politických ambícií. Vedenie centrálnej banky sa nemieša do politiky a naopak, politika rešpektuje voľný priestor centrálnej banky.“ O tom, že zajtra dostane 10 kandidátskych krajín odporúčanie na prijatie do Európskej únie, už nikto nepochybuje. Optimizmus kandidátov aj Bruselu však môžu vážne ohroziť výsledky írskeho referenda o Zmluve z Nice. Píše Sme. Referendum bude 19. októbra, len niekoľko dní pred summitom Európskej únie v Bruseli, ktorý má definitívne potvrdiť rozšírenie. V prípade negatívneho írskeho rozhodnutia sa môže proces rozšírenia značne spomaliť. Bruselskí experti teraz diskutujú o tom, o aký časový sklz by išlo. „Aj keby sme to uhrali na okamžité pokračovanie, teda vyriešili problém technicky, budeme potrebovať čas, aby sme sa spamätali,“ povedal pre ČTK Eneko Landaburu, generálny riaditeľ pre rozšírenie v Európskej komisii. Píše denník