BRATISLAVA 8. októbra (SITA) - BRITÁNIA: Nové opatrenia na odstrašenie azylantov zo strednej EurópyDenník Times prináša výber z pripravovaných opatrení britského ministra vnútra na odstrašenie falošných žiadateľov o politický azyl. Ako píše brits
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ký denník Times, medzi opatreniami figuruje aj koniec rôznym prídavkom a príspevkom pre tisíce azylantov, predovšetkým z krajín ako Poľsko alebo Česká republika. Minister David Blunkett v snahe ukázať, že si s týmto problémom aj napriek tvrdeniam kritikov dokáže poradiť, zapracuje tieto zmeny do nového zákona o azyle a prisťahovalectve, ktorý sa onedlho objaví v britskom parlamente. "Jediným spôsobom, ako sa dá zvíťaziť nad rasistami a ľuďmi s hlbokými predsudkami, je zastaviť tých, ktorí tvrdia, že chcú politický azyl, no v skutočnosti sem prišli pracovať," cituje denník ministra Blunketta. ČR: MZV očakáva pozitívnu hodnotiacu správu EK Ministerstvo zahraničných vecí ČR očakáva, že tohtoročná správa Európskej komisie (EK) vyznie pre Českú republiku celkovo veľmi pozitívne a bude obsahovať odporúčanie na prijatie krajiny do Európskej únie (EÚ). Ministerstvo však pripúšťa, že EK zároveň opätovne poukáže na niektoré oblasti, v ktorých bude nutné urobiť potrebné zmeny. Pôjde napríklad o štátnu správu, boj proti korupcii, integráciu Rómov do spoločnosti, stav verejných financií a aplikáciu európskeho práva. Tieto veci Brusel vytkol Prahe aj v minuloročnej správe. Podľa ministerstva by to však v žiadnom prípade nemalo ohroziť celkovo pozitívne vyznenie správy a možnosť ukončiť prístupové rokovania ČR do konca tohto roku. LOTYŠSKO: Vo všeobecných voľbách zvíťazila Nová éra V sobotňajších všeobecných voľbách zvíťazili v Lotyšsku stredopravé strany, ktorých úlohou bude doviesť krajinu do Európskej únie a NATO. Víťazom volieb so ziskom 23,5 percenta hlasov sa stala liberálna strana Nová éra bývalého guvernéra centrálnej banky Einarsa Repseho. Strana, ktorá je nováčikom na politickej scéne krajiny má 26 miest v stočlennom parlamente a je určujúcou v koaličnom rokovaní o rozdelení postov. "Môžeme už povedať, že sme víťazi. Budeme spolupracovať s ďalšími pravicovými stranami, ale ešte rozhodneme, ktoré to budú," uviedol Repse po zverejnení predbežných výsledkov v nedeľu. SOLANA: Dohoda o Jednotkách rýchlej reakcie blízko Vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana v piatok vyhlásil, že ministrom obrany členských krajín únie sa konečne podarilo priblížiť ku kľúčovej dohode o prístupe európskych Jednotiek rýchlej reakcie (RRF) k štruktúram Severoatlantickej aliancie (NATO). "Môžem vám úprimne povedať, že pokrok, ktorý sa v tejto záležitosti podarilo dosiahnuť, urobil na mňa veľmi dobrý dojem," povedal Solana novinárom po skončení prvého dňa rokovaní ministrov obrany EÚ na Kréte. "Nie je to jednoduchá úloha. Myslím si však, že postupujeme správnym smerom," dodal. Podľa jeho slov niet dôvodu obávať sa, že dohoda, ktorú doteraz blokoval spor medzi Gréckom a Tureckom, nebude podpísaná ešte pred 3. novembrom, kedy sa v Turecku budú konať voľby. EÚ: Desiati kandidáti z trinástich zložia maturitnú skúšku Slovensko dostane túto stredu od Európskej komisie (EK) posledné hodnotenie pred plánovaným koncoročným zavŕšením rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ). Napriek upozorneniu o pretrvávajúcich slabinách v príprave na členstvo komisia pochváli Slovensko za dosiahnutý pokrok a odporučí ho na ukončenie prístupových rokovaní. Správy, ktoré v stredu od EK dostane trinásť kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, možno prirovnať k maturitnej skúške, o ktorej desiati z trinástich žiakov dopredu vedia, že ju viac-menej úspešne zložia. To im umožní napredovať ďalej a už o rok a pol získať členstvo v EÚ. Hoci Slovensko a ďalších deväť kandidátov skúšku naozaj splnia a získajú od komisie pozitívne odporúčanie zavŕšiť do konca roka prístupové rokovania, známky, ktoré z jednotlivých predmetov dostanú, nebudú vôbec rovnaké. Za splnené označí EK v prípade nielen desiatich postupujúcich, ale aj v prípade Rumunska a Bulharska politické kritériá, zatiaľ čo v prípade ekonomických a legislatívno-administratívnych požiadaviek Brusel vyhlási, že tie bude Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín schopné splniť k termínu vstupu do únie. BELGICKO: Ruší výhody pre žiadateľov o azyl z kandidátskych krajín Belgická vláda rozhodla o zrušení cestovného príspevku pre zamietnutých žiadateľov o azyl z kandidátskych krajín na členstvo v Európskej únii (EÚ). Znamená to, že aj slovenskí Rómovia, ktorých žiadosti o azyl belgické úrady zamietnu, budú musieť cestovať späť do vlasti už iba na vlastné náklady. Fakt, že Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín sa už čoskoro stanú členmi EÚ, sa tak odrazil aj na azylovej politike belgickej vlády. Jej predseda Guy Verhofstadt po víkendovej schôdzke kabinetu vyhlásil, že občania kandidátskych krajín nemajú nijakú šancu, aby im belgické úrady priznali štatút politických utečencov a dostali v Belgicku azyl. Štáty odkiaľ pochádzajú, sa podľa neho už čoskoro stanú členmi EÚ a podľa hodnotenia Európskej komisie (EK) už teraz spĺňajú všetky politické kritériá. Znamená to, že u nich funguje právny štát, dodržujú sa základné demokratické slobody a ľudské práva a nedochádza k diskriminácii menšín. NÓRSKO: Nóri sa začínajú prikláňať k členstvu v EÚ Po prvý krát za posledné dva roky sa Nóri priklonili k členstvu v Európskej únii (EÚ). Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky zverejnenom v pondelok. Prieskum, ktorý pre denník Nationen pripravila štatistická skupina Sentio/Norsk Statistikk, ukázal, že 46 percent by uprednostnilo členstvo v únii pred 44,4 percentami respondentov, ktorí sú proti vstupu do bloku a 9,6 percentami nerozhodnutých. Oddeliac hlasy "neviem" by podľa prieskumu v referende prinieslo tesné, 50,8 percentné víťazstvo vstupu do únie, čo je po prvý raz od júna 2000. Nórsko, krajina bohatá na ropu, povedalo únii svoje "nie" v referendách v rokoch 1994 a 1972. "Je to v poradí štvrtý prieskum v tomto roku, v ktorom podpora vstupu vzrástla," komentoval výsledky riaditeľ Sentio, Arve Oestgaard. Podpora členstvu sa pritom zvýšila z februárových 41,6 percenta, kedy proti integrácii hlasovalo 48,4 percenta respondentov. EÚ: Ministri financií v Luxembursku Problémy prázdnej pokladnice spôsobené tlakom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, sú témou rokovania 12 ministrov financií eurozóny v pondelok v Luxembursku. Ministri vychádzajú z návrhu Európskej komisie presunúť termín dosiahnutia vyrovnaných rozpočtov z roku 2004 na rok 2006. Viaceré krajiny eurozóny tento návrh ostro kritizovali. Uviedla televízna stanica ORF. Za účasti 15 ministrov financií EÚ budú zajtra rokovania pokračovať. Na pretras sa dostane aj vytvorenie poistných fondov pre riziká terorizmu v leteckej doprave ako aj financovanie rozšírenia EÚ. FIGEĽ: Dôležité integračné úlohy prechádzajú na parlament Hlavná ťarcha diplomatických úloh čoskoro prejde z oblasti dojednávania prístupových kapitol do sféry pôsobenia na parlamenty členských krajín EÚ, aby ratifikovali prístupovú zmluvu. Tak dnes na brífingu v Banskej Bystrici vyjadril Ján Figeľ svoj záujem spojiť post hlavného vyjednávača už nie s postom štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, ale s funkciou predsedu Zahraničného výboru NR SR. Pripomenul, že ostávajúce tri prístupové kapitoly by sa mali uzatvoriť do konca roka, aby sa 16. apríla 2003 mohla za gréckeho predsedníctva podpísať v Bruseli alebo v Aténach prístupová zmluva. Ratifikačné referendum Slovenskej republiky by sa potom mohlo uskutočniť v máji alebo v júni medzi prvými v kandidátskych krajinách. FIGEĽ: EÚ sa potrebuje posilniť v zahraničnej a obrannej politike Európska únia ostane špecifickým hybridom komunitárnej a medzivládnej spolupráce, čo bude limitovať jej pôsobenie, ale pre budúcnosť by mala svoje štruktúry a vnútorné vzťahy skvalitniť v oblasti spoločnej obrany, zahraničnej politiky, protiteroristických opatrení či humanitárnych akcií. Po seminári o Konvente EÚ sa tak na brífingu vyjadril štátny tajomník MZV SR a hlavný vyjednávač Ján Figeľ. Upozornil na varovania, ktorými pre EÚ bol vývoj na Balkáne, a zdôraznil význam spoločného vystupovania voči USA. Uviedol, že vnútorné posilnenie štruktúr EÚ je však otázkou politickej vôle. Vnútornej štruktúry a politiky EÚ sa dotkol aj v súvislosti s regionálnym rozvojom, keď zdôraznil, že prekonávanie regionálnych rozdielov je jedným zo základných záujmov integrácie. Ako poznamenal k realizácii zámerov EÚ, "politika vedie cez ľudí, nie cez papiere". ŠVAJČIARSKO: EÚ zvyšuje tlak na zmenu zákonov o bankovom tajomstve Európska komisia (EK) oznámila, že zvyšuje tlak na Švajčiarsko, aby zmenilo svoje zákony o bankovom tajomstve, a tak zabránilo daňovým únikom. EÚ sa snaží o dohodu o výmene informácií o úsporách občanov členských krajín EÚ, aby bolo možné zdaniť ich úspory. Švajčiarsko však dohodu odmieta argumentujúc, že by bola v rozpore so zákonmi o bankovom tajomstve. "Je ťažko uveriteľné, že švajčiarska vláda váha pomôcť svojim susedom z EÚ s vymáhaním ich vlastných zákonov, vrátane fiškálnych zákonov," uviedol komisár EK pre vnútorný trh Frits Bolkestein pre denník Financial Times. Ministri financií únie budú v utorok diskutovať o možnostiach dosiahnutia tejto dohody so Švajčiarskom, o ktorej s druhou stranou rokujú už mesiace. EK: Hodnotiaca správa neobsahuje prekvapenia Európska komisia (EK) odporúča, aby sa rokovania o vstupe do Európskej únie uzavreli do konca roka so Slovenskom a ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami. Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Cyprus, Malta, Litva, Lotyšsko a Estónsko spĺňajú politické kritériá a v predpokladanom čase vstupu do EÚ v roku 2004 budú spĺňať aj ekonomické a legislatívno-administratívne kritériá. Uvádza sa v takzvanom strategickom dokumente, ktorý v stredu na svojom zasadaní v Bruseli schváli EK a ktorý získala aj agentúra SITA. Text neobsahuje nijaké prekvapenie a komisia v ňom iba potvrdzuje a odporúča to, čo kandidátske krajiny čakali. Ak toto odporúčanie schvália aj šéfovia štátov a vlád na bruselskom summite o dva týždne, nič nebráni tomu, aby kandidátske krajiny ukončili rokovania do konca roku a do únie vstúpili v roku 2004. EÚ: Ďalší krok smerom k spoločnej azylovej a imigračnej politike Európska únia chce urýchliť dosiahnutie dohody o spoločnej azylovej a imigračnej politike, ktorá kvôli rôznosti názorov jednotlivých členských krajín zaznamenáva len malý pokrok. Ako uviedol komisár EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci Antonio Vitorino, EÚ nemôže existovať bez spoločnej stratégie v tejto oblasti. "Bolo chybou nekonať ako katalyzátor rýchlejšieho konsenzu medzi rozličnými pozíciami členských štátov," vyhlásil. Európska komisia (EK) v pondelok predstavila návrh pravidiel vstupu zahraničných študentov, čo je súčasťou spoločnej imigračnej politiky. EÚ: EK bude monitorovať kandidátov aj po podpísaní prístupovej zmluvy Európska komisia (EK) odporučí v stredu, aby sa rokovania o vstupe do EÚ ukončili do konca tohto roka s desiatimi kandidátskymi krajinami vrátane Slovenska, zároveň však upozorní, že pokrok v príprave na členstvo bude sledovať aj naďalej a navrhne možnosť uvalenia sankcií, ak noví členovia nejakým spôsobom narušia fungovanie jednotného trhu. "Komisia bude pokračovať v monitorovaní aj v období medzi podpísaním zmluvy a vstupom do EÚ. Pokračujúce monitorovanie bude zahrňovať aj uplatňovanie akčných plánov a bude sa vykonávať prostredníctvom existujúcich kanálov, napríklad štruktúr asociačných dohôd ," uvádza sa v texte strategického dokumentu o rozšírení, ktorý v stredu schváli EK. EÚ: Iba Slovensko a Lotyšsko plnia načas záväzky z rokovaní o vstupe Slovensko a Lotyšsko sú jedinými kandidátskymi krajinami, ktoré plnia všetky svoje záväzky z rokovaní o vstupe do Európskej únie bez špecifického oneskorenia, ktoré by sa stalo predmetom obáv Európskej komisie (EK). Vyplýva to z textu strategického dokumentu o rozšírení, ktorý v stredu schváli EK. Ďalších osem kandidátskych krajín, ktoré od komisie tiež dostali odporúčanie na ukončenie rokovaní do konca tohto roka, zaznamenalo isté oneskorenia, pričom v prípade Poľska majú vážny charakter."Slovensko vo všeobecnosti plní záväzky, ktoré dalo v prístupových rokovaniach," píše EK v časti textu venovanej Slovensku. S rovnako skromným konštatovaním sa komisia uspokojila aj v prípade Lotyšska.