U. S. Steel začiatkom roka investoval v Košiciach aj do rekonštrukcie vysokých pecí. Na snímke je inštalácia 22-metrového dielca potrubia. Montážou najväčších dielcov s priemerom dva a pol až tri a pol metra a s hmotnosťou 16 až 32 ton vyvrcholila oprava vysokej pece č. 3, ktorá bola odstavená od vážnej prevádzkovej havárie 5. januára 2002. FOTO – TASR
KOŠICE, BRUSEL – Krajiny Európskej únie zrušili podporu vlastných oceliarní a uzavretie predvstupovej kapitoly o hospodárskej súťaži podmieňujú podobným krokom aj z našej strany. Oceľ je jednou z najvýznamnejších vývozných komodít Slovenska a U. S. Steel čerpá v Košiciach desaťročné daňové prázdniny.
Šéf košických oceliarní John H. Goodish nevidí na Slovensku priestor pre vzdanie sa štátnej pomoci. „Krajiny Európskej únie použili pred rokmi štátne fondy na modernizáciu svojich závodov a na ich následnú reštrukturalizáciu. Ich oceliarne sú teraz, pochopiteľne, pripravené vzdať sa štátnej pomoci. Výrobcovia v strednej a východnej Európe však takúto možnosť nemali, a dnes chcú súťažiť s európskou konkurenciou na rovnakom ihrisku,“ vysvetľuje Goodish.
Dotovanie reštrukturalizácie oceliarstva v minulých rokoch priznáva aj Európska únia. „Z oceliarstva vtedy (v 80. rokoch) odišli stovky tisíc pracujúcich. Pri reštrukturalizácii týchto podnikov muselo byť k dispozícii určité množstvo finančných prostriedkov,“ citovala Enrica Gibellieriho, predsedu európskej zmiešanej komisie Oceľ-uhlie agentúra ČTK.
„Oceliarne v strednej a východnej Európe potrebujú tú istú príležitosť reštrukturalizovať a modernizovať, akú mali fabriky na Západe. Nútením stredoeurópskych krajín, aby zrušili štátnu pomoc, vypadnú oceliarne v tomto regióne z hry. Výsledok bude ten, že trh ovládnu producenti zo západnej Európy a Stredoeurópania prídu o prácu a o možnosť stať sa bohatšími,“ varuje Goodish.
Zatiaľ čo reštrukturalizáciu európskeho oceliarstva sprevádzali sociálne konflikty, modernizácia košických hutí je zatiaľ bezbolestná a financuje ju priamo investor aj z peňazí, ktoré ušetrí na daniach. „Daňové úľavy, ktoré dala vláda nám aj niektorým ďalším investorom, to nie je bezstarostná jazda,“ pokračuje Goodish, prezident tretích najväčších oceliarní v strednej Európe. „Daňové prázdniny sme dostali pod podmienkou, že budeme investovať do slovenského oceliarskeho priemyslu.“
U. S. Steel Košice zamestnáva 16 000 ľudí a prepúšťanie neplánuje. „Pri akvizícii sme sa zaviazali hromadne neprepúšťať,“ povedal Goodish. Fabrika okrem toho ohlásila investíciu za 55 miliónov dolárov, vďaka ktorej sa stane tretím najväčším európskym výrobcom ocele pre elektrotechnický priemysel. Do roku 2010 U. S. Steel preinvestuje v Košiciach 700 miliónov dolárov.
V Európskej únii bola reštrukturalizácia spojená s útlmovými programami najprv v baniach a následne v oceliarňach v mnohých tradičných priemyselných strediskách – napríklad v belgickom Valonsku, francúzskom Lotrinsku a nadväzujúcej luxemburskej panve, nemeckom Porúrí či britskom Shefielde. Vtedy sa v jednotlivých firmách znížil počet pracovných miest o polovicu.
Oceliarne v Európskej únii opúšťa každoročne okolo päťtisíc ľudí ešte aj dnes. „Reštrukturalizácia oceliarstva, na rozdiel od iných odvetví, je nekonečný proces,“ vyhlásil Gibellieri z európskej komisie Oceľ-uhlie. V roku 1975 v oceliarňach v celej únii pracovalo takmer milión ľudí, o dvadsať rokov neskôr už len 298 000.
Členské krajiny Európskej únie od kandidátov žiadajú, aby štátnu pomoc obmedzili a po roku 2006 úplne zastavili. Vlani predstavoval objem štátnej pomoci 4,5 miliardy korún, čo bola len polovica z objemu v roku 2000. Hospodárska súťaž je jedna z troch posledných kapitol, ktoré zostáva prerokovať do vstupu do únie.
TOMÁŠ VELECKÝ
