Ani nie dvadsaťročný Afričan Modu sa stal verbovačom utečencov v dobre organizovanej skupine prevádzačov asi pred rokom. Sám sa vtedy pokúšal dostať zo západnej Afriky za príbuznými do Európy. „Táto krajina je ako sito, hranice sú veľmi zle strážené,“ hovorí o Turecku. Grécko a Taliansko, kam utečenci smerujú ďalej, sú vraj na tom podobne. Modu je v kontakte s množstvom svojich krajanov, ktorí sa pokúšajú o šťastie v Európe. Za rok ich prepravil po mori asi 700.
Turecké úrady začiatkom januára oznámili, že za jediný týždeň zadržali 288 imigrantov. Modu však tvrdí, že dostať sa do krajiny po mori je veľmi jednoduché. „Po mori máte isté, že sa dostanete do správneho prístavu, ak sa nestane nešťastie ako v Kemere,“ pripomína nedávnu haváriu gruzínskej lode Pati s utečencami z Ázie. Desiatky ľudí zostali uväznené v podpalubí.
Podľa Modua sú si imigranti vedomí toho, že nastupujú do plávajúcich rakiev. „V podpalubí panujú neľudské podmienky, je tam zima, sú tam zatvorení, aby nevzbudili pozornosť pobrežnej hliadky, nemôžu sa najesť ani vykonať potrebu. Niekoľko sto pasažierov bez záchranných viest, bez akýchkoľvek bezpečnostných opatrení, na lodiach plných dier – ale každý vie, do čoho ide,“ opisuje „komfort“ prevádzačských lodí. „Keď chceš v živote niečo dosiahnuť, musíš nastaviť krk,“ hovorí tento mladý černoch.
Niekedy sa platí aj životom – ale cena vyjadrená v peniazoch je 3000 dolárov pre Ázijčanov a 1500 pre Afričanov. Transport nelegálnych utečencov je navyše pláštikom pre omnoho lukratívnejší obchod s drogami. „Stalo sa, že polícia našla v autobusoch podozrivé vaky, hoci všetci tí chudáci odchádzajú len s kusom chleba,“ hovorí Laye, ktorý sa donedávna tiež živil ako prevádzač.
Na čele prevádzačskej siete stojí vplyvný turecký podnikateľ, ktorý má niekoľko oficiálnych zdrojov príjmov. „Oznámim mu počet utečencov. Sú zatiaľ ubytovaní v dome v Istanbule, ktorý prenajíma on. Zavolá mi a povie, odkiaľ v noci odídu autobusy, ktoré ich dopravia až k lodi. Niekedy to je pri Egejskom mori, inokedy v centre Istanbulu.“ Väčšinou to sú skupiny po 500 až 600 osôb. Keď dorazia do cieľa, lode zostanú pri pobreží a posádka ich nenápadne opustí.
„Obrovské iziko môže vyvážiť len počet utečencov, ktorých sa podarí previesť,“ tvrdí Laye.
(čtk, kl)
