EÚ: Desiati kandidáti z trinástich zložia maturitnú skúšku
BRUSEL 7. októbra (SITA) - Slovensko dostane túto stredu od Európskej komisie (EK) posledné hodnotenie pred plánovaným koncoročným zavŕšením rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ). Napriek upozorneniu o pretrvávajúcich slabinách v príprave na členstvo k
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
omisia pochváli Slovensko za dosiahnutý pokrok a odporučí ho na ukončenie prístupových rokovaní. Správy, ktoré v stredu od EK dostane trinásť kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, možno prirovnať k maturitnej skúške, o ktorej desiati z trinástich žiakov dopredu vedia, že ju viac-menej úspešne zložia. To im umožní napredovať ďalej a už o rok a pol získať členstvo v EÚ. Hoci Slovensko a ďalších deväť kandidátov skúšku naozaj splnia a získajú od komisie pozitívne odporúčanie zavŕšiť do konca roka prístupové rokovania, známky, ktoré z jednotlivých predmetov dostanú, nebudú vôbec rovnaké. Za splnené označí EK v prípade nielen desiatich postupujúcich, ale aj v prípade Rumunska a Bulharska politické kritériá, zatiaľ čo v prípade ekonomických a legislatívno-administratívnych požiadaviek Brusel vyhlási, že tie bude Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín schopné splniť k termínu vstupu do únie. V praxi to však znamená, že Slovensko aj napriek plneniu politických kritérií má naďalej čo zlepšovať v otázke postavenia rómskej menšiny a boja proti korupcii. Komisia však ocení vytvorenie Súdnej rady, prijatie novely trestného zákonníka alebo zvýšenie finančných prostriedkov na realizáciu programov zameraných na zlepšenie postavenia Rómov. Aj keď pre mnohých je to prekvapením, Slovensko zatiaľ nie je schopné čeliť konkurenčným tlakom na vnútornom trhu únie, a podľa komisie sa tak stane až vo chvíli získania členstva, teda v roku 2004. V tom istom postavení je však aj ďalších sedem postupujúcich kandidátov, lepšie je na tom iba Cyprus a Malta, ktoré už teraz plnia obe ekonomické kritériá. Fungujúcou trhovou ekonomikou je Slovensko už od minulého roka. Komisiu znepokojuje v prípade Slovenska aj vysoká miera nezamestnanosti, ktorá je prakticky najvyššia spomedzi všetkých postupujúcich kandidátov. Spokojnosť nebude ani s výškou deficitu na bežnom účte platobnej bilancie, ani deficitu verejných financií a obavy vyvolávajú stále veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Najväčšie slabiny má však Slovensko v budovaní inštitúcií, ktoré budú zodpovedať za uplatňovanie prijatej európskej legislatívy v praxi. Spokojnosť je prakticky v tejto oblasti iba s vnútorným trhom, napríklad s voľným pohybom tovaru, kde ide najmä o certifikáciu. Veľké obavy však vyvoláva nedostatočná pripravenosť Slovenska spravovať štrukturálne fondy a čerpať z nich peniaze, a to napriek júlovému úspešnému uzavretiu kapitoly Regionálna politika. Ak tu Slovensko neprijme potrebné kroky, pripraví sa o stovky miliónov eur, ktoré by po vstupe malo v rámci regionálnej pomoci dostávať a čistým príjemcom zo spoločného rozpočtu EÚ zostane iba na papieri.