Približne 400 imigrantov z rôznych krajín držalo od 19. januára protestnú hladovku v blízkosti dvoch kostolov v Barcelone. Prisťahovalci protestovali proti novým imigračným zákonom a žiadali úrady, aby im vydali pracovné povolenia. FOTO – TASR/EPA
a bohatými krajinami – ale aj potreby Európy. Pôvodné obyvateľstvo únie starne, pracovnej sily ubúda a hrozí krach dôchodkových systémov.
No kým experti v interných štúdiách únie vysielajú varovné signály a vyčísľujú, prijatím koľkých Neeurópanov by si mala únia zaistiť úroveň terajšieho blahobytu, vlády jednotlivých krajín aj únia ako celok len pomaličky prehodnocujú doterajšiu oficiálnu politiku nulového prisťahovalectva.
Nástrojmi tejto politiky sú čoraz viac selektívny prístup k právu na azyl, zložité azylové procedúry a predpisy znemožňujúce zamestnávanie zahraničnej pracovnej sily. A dôsledkom – prekvitajúci obchod s ilegálnou imigráciou, ktorý sa okrem tradičných ciest po mori z Maroka do Španielska alebo Turecka a Grécka ďalej na západ čoraz viac uskutočňuje pozemnými cestami cez krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Trasa prechádza Slovenskom z Ukrajiny do Rakúska alebo Čiech. Podľa odhadov EÚ len minulý rok prišlo do únie ilegálne 500 000 imigrantov. O azyl sa uchádzalo oveľa menej – 390 000 ľudí. Podľa štatistík EÚ percento obyvateľov nad 60 rokov sa z terajších 15,4 percenta zvýši na 22,4 percenta v roku 2025.
Brusel odhaduje, že únia bude do roku 2050 potrebovať 75 miliónov prisťahovalcov, aby nenastal kolaps dôchodkových systémov. Ak by ich napríklad Taliansko neprijalo každý rok dva milióny, muselo by do dvadsiatich piatich rokov dôchodkový vek zvýšiť na 77 rokov. Na takéto skutočnosti upozorňuje aj OECD, ktorá navyše tvrdí, že prijímanie prisťahovalcov sa hostiteľským krajinám aj finančne vypláca.
Podľa OECD imigranti zapojení do pracovného procesu prispievajú do sociálneho systému krajiny svojho pobytu viac, než z neho čerpajú. Ľudský kapitál z tretieho sveta aj východnej Európy teda hostiteľskú krajinu v každom prípade finančne obohacuje, a nie vyčerpáva, ako často argumentujú napríklad rôzne pravicové nacionalistické hnutia.
Vlajkovou loďou myšlienky tzv. riadeného prisťahovalectva sa v lete minulého roku stalo Nemecko, krajina neslávne známa pochodmi extrémnej pravice a neonacistickým násilím. Kancelár Gerhard Schröder rozhodol o prijatí približne 20 000 počítačových expertov z krajín mimo EÚ. Túto myšlienku zrejme raz nejakou (otázkou je akou) formou zapracujú európski právni experti do spoločnej azylovej a imigračnej legislatívy. Je však jasné, že sa nebude rodiť ľahko.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
