v.

Ak pozabudneme na základný problém všetkých oblastí našej súčasnosti, akým sú peniaze, ostane ešte drobný priestor na profesijné otázky. Máme my vôbec dobrých filmárov? A čo scenáristi? Kto sú vlastne títo "titulkoví" ľudia, ktorí v Amerike dostávajú vlastných Oscarov?

Ani za oceánom však nemajú televízni a filmoví scenáristi na ružiach ustlané. Nedávno chceli štrajkovať tí z Hollywoodu (majú vlastné odbory!), pretože sa cítili byť málo platení, spoločesnky zneuznaní, autorsky zneuctení.
Na scenár - pôvodný nápad a slovnú podobu audiovizuálnych produkcií - si trúfa každý. Od osvetlovača cez herca, režiséra až po producenta. Scenárista je tvorivý človek v pozadí filmu, ktorého moc nad svojim dielom končí odovzdaním textu. Ako sa žije scenáristom na Slovensku?

Nájsť svoj príbeh

Marek Puškáš (25) je študentom na Katedre filmovej a televíznej scenáristiky a dramaturgie Vysokej školy múzických umení. Okrem toho, že pre čitateľov TV oka pripravuje anotácie k filmom vysielaných v televízii, a vďaka svojim vedomostiam z tých pravých odborných zdrojov kvalitne, venuje sa aj autorskej práci na scenároch.

"To, že teraz dokončujem svoj absolventský scenár, ma akosi vtláča do pozície, že o scenáristike viem viac než dosť, ale nie je to celkom tak. Po piatich rokoch štúdia sa odvažujem povedať, že scenár hravo zvládam technicky, ale ak by som mal definovať, ako tento prechodný literárny tvar ožíva na filmovom plátne, ocitol by som sa znova v pozícii uchádzača na talentovkách. Čo som si však na škole určite uvedomil, je skutočnosť, že scenár je predovšetkým o dialógu. Nešťastím absolventských scenárov je to, že sa píšu monologicky a zväčša do zásuvky. A keďže som mal možnosť písať paralelne aj scenár s mladým režisérom Petrom Bebjakom, táto romanticky povinná samota autora ma rušila dvojnásobne.

Nemyslím si, že by boli námietky producentov, že je na Slovensku nedostatok kvalitných pôvodných scenárov, úplne neoprávnené. Aj keď "siedme" umenie stojí a padá na peniazoch a na Slovensku skôr padá. To, čo momentálne slovenskej kinematografii chýba najviac, je schopnosť rozprávať príbeh. Príbeh, ktorý by nezakrpatel v nezdravo osobných alebo provinčných výpovediach, ale dokázal komunikovať s okolitým svetom. Pevne dúfam, že nastupujúca generácia filmárov, ku ktorej sa ešte skromne hlásim, svoj príbeh nájde."


Ponuka a dopyt

Spisovateľ Dušan Dušek (55) má za sebou okrem práce na svojich knihách aj množstvo scenárov rozhlasových hier, televíznych inscenácií, filmových scenárov, za ktoré zinkasoval aj zopár medzinárodných ocenení. Za všetky vydarené spomeňme aspoň scenár k filmom Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ a nedávnu Krajinku, ktorú nakrútil Martin Šulík. Skúsenosti odovzdáva ako docent na VŠMU študentom filmovej scenáristiky.

Dušan Dušek vidí najväčší problém v príležitostiach, ktorých je v porovnaní s minulosťou oveľa menej, hlavne pre začínajúcich tvorcov. "Situácia sa stále opakuje - nie je dostatok scenárov. Aspoň taký je pocit producentov. Scenár však vždy bol a bude len ponuka." Dušan Dušek je zástancom názoru, že sa scenár nedá písať len s ohľadom na realizáciu. "Mal by sa písať aj z nejakej potreby - ako výpoveď, len tak - naverímboha. Nikdy totiž nie je zaručené, že z neho vznikne film, hoci by to bol ten najvynikajúcejší scenár. Spôsob výroby filmu je iracionálny. A tak je to na celom svete. Tvrdenie, že načo by sa písali scenáre, keď sa nenakrúcajú filmy, je len výhovorka."

Známy spisovateľ a scenárista má s čím porovnávať. Svoju prax zúročuje aj v pedagogickej činnosti. "Svojich študentov nenaučím písať, to sa nedá. Hovorím im, aby svoje písanie nepovažovali za školskú povinnosť. Aby si nenechali zobrať radosť z toho, že si robia svoje. Bol by som šťastný, keby som naplnil svoju ambíciu, aby som mohol byť svojim študentom dobrým, tichým radcom."

Spoľahliví remeselníci

Novinár Peter Šesták (38), bývalý kmeňový autor FunRadia, tvorca Reklamných tamtamov (STV), Reklamátora (Markíza), dnes Slávikov na ulici či relácie Je to možné? sa okrem toho, že na bratislavskej univerzite prednáša reklamný scenár a dramaturgiu, pohybuje "na voľnej nohe". O svojich skúsenostiach s písaním scenárov k zábavným programom hovorí, že "my, scenáristi, sme pre moderátorov prakticky servis. Oni sú na obrazovke, ľudia si myslia, že hovoria za seba. Je však len šťastnou zhodou, keď autor interpretuje vlastný scenár - ako Satinský či Andrásy. Zväčša majú moderátori pevné scenáristické predlohy." Ako ďalej prezrádza skúsený scenárista niečo zo zákulisia obrazoviek, "medzi týmito dvoma profesiami sa odohráva akoby triedny boj. Scenáristi mierne pohŕdajú moderátormi a moderátori mierne pohŕdajú scenáristami. Často dochádza aj ku konfliktom. Moderátor niekedy nechce niečo povedať, lebo má pocit, že to nie je jeho štýl. Scenárista oponuje, že je to jeho, scenáristov štýl, a preto je to práve on, koho poverili napísaním scenára. Stáva sa, že sa scenáristi nemôžu ubrániť názoru, že moderátori sú len papagáji."

Televízne scenáre zábavných relácií s filmovými nemajú veľa spoločného. "Zatiaľ čo filmové sa musia robiť vo forme ponuky, "do zásuvky", v televízii sa robí všetko na objednávku. Filmové scenáre sa píšu na fiktívne postavy, televízne sa šijú na mieru reálnym ľuďom. Televízni pracovníci sa síce sťažujú, že nie je dostatok dobrých scenáristov, ale oslovujú vždy tých istých. Vedia, že sú technicky spoľahliví a dodržujú termíny. Niekedy sa televízia pokúsi o konkurz, ale z jedného literárneho scenára sa nedá posúdiť, či človek zvládne televízne špecifikum. Tak je to aj s účinkujúcimi. To, že televízia nemá osobnosti, je jej vlastný problém, pretože ona si musí tie osobnosti vytvárať. Česi v tom boli výborní, keď sa rozbiehala Nova. Ale tiež sa už vybili - Novotný im už trčí aj z chladničky..."

Keď si Peter Šesták spomenie aj na množstvo cyklických televíznych relácií, na štruktúre ktorých už vlastne nie je čo meniť, lakonicky konštatuje: "Televízni scenáristi sú v pozícii spoľahlivých remeselníkov."

Hľadá sa producent

Barbora Kardošová (31) vyštudovala scenáristiku, ale živí sa ako redaktorka Kreatívneho centra self promotion v Markíze. Pri filme Modré z neba si vyskúšala pozíciu pomocnej režisérky a z autorských projektov je zatiaľ najúspešnejším film pre deti Amálka, ja sa zbláznim. Vydala románovú prvotinu Šialene milovaná a má za sebou aj netradičnú učebnú pomôcku Náhodný scenárista.

"Už som sa stretla s názorom, že scenáre proste nie sú. Možno je chyba v samotných scenáristoch - často ide o introvertov, pre ktorých je utrpením ponúkať sa spolu so scenárom, pýtať peniaze, dookola hovoriť, že práve váš scenár je dobrý. Vstupuje do toho aj márny pocit z neustáleho čakania na niečo...," hovorí mladá scenáristka, ktorá sa oproti mnohým iným realizácie svojich ponúk aj dočkala.

"Uznávam, že sme malá krajina, že filmami si na seba nezarobíme, ale prečo to v Čechách môže fungovať inak? Česi sa tešia zo svojich diel, vždy sa podporujú, pochvália, každý, aj ten zlý film je jednoducho check made. My toto nedokážeme. My si urobíme náš film a sami si ho aj opľujeme a sami strčíme do zásuvky. My sme k sebe prehnane, až zakomplexovane kritickí." Inak sa Barbora Kardošová považuje za optimistku a verí, že sa dá všeličo zmeniť: "Poznám zopár scenárov (nielen vlastné - smiech), ktoré by som smelo ponúkla kdekoľvek, lebo sú výborné, majú čo povedať. Vždy ale stroskotajú na tom, možno je to odvážne tvrdenie, že vlastne nie sú pre ne dobrí režiséri a producenti. Pozrite sa na nový film Vadí, nevadí. Eva Borušovičová sa rozhodla, že si skúsi všetko urobiť sama a odrazu je film na svete. Dovolím si tvrdiť, že scenáre sú. A kto tvrdí opak, nehovorí pravdu."

A pokiaľ ide o rôznorodosť v slovenskej kinematografii: "Martin Šulík hovorí sám za seba. Nedonútite ho krútiť iné filmy. Veď je skvelé, že je práve taký aký je! Zhodou okolností si režisér našiel cestu k producentovi, ktorý dokázal jeho úmysel zrealizovať. On sám predsa nemôže zastúpiť najširšie spektrum filmových žánrov," hodnotí jediný celovečerný kinofilm, ktorý bol v minulom roku na Slovensku nakrútený.

Jej vlastnou túžbou je "nakrútiť dobrú komédiu. Takú, aby na ňu išli do kina celé rodiny. Aj mladí, aj starí, aj deti, aj dospelí. Chcela by som nadviazať na éru starých dobrých českých komédií, na éru Ivy Janžurovej. Hľadám producenta."

Autor: Tina Čorná / Foto: Desana Dudášová, Peter Leginský