Počas kampane politici usilovne rečnili o vstupe do Európskej únie a NATO. Predvolebná kampaň napriek tomu Lotyšov nudila, píše denník Baltic Times. Integrácia už Lotyšov nezaujíma – svoje budúce členstvo berú ako istú vec. Na ulici a v krčmách sa viac hovorí o chudobe, osempercentnej nezamestnanosti a ruskej menšine.
Podpora vstupu do únie v poslednom čase poklesla aj v súvislosti s rokovaniami o poľnohospodárskych kapitolách – veľké percento Lotyšov žije na vidieku.
Obľúbeným predmetom predvolebných diskusií bola aj korupcia v štátnych inštitúciách, medzi policajtami, colníkmi a daňové úniky. V rebríčkoch korupcie Transparency International je Lotyšsko v miere korupcie v jednej skupine spolu so Slovenskom, Českom, Srí Lankou a Marokom. Vyše 79 percent obyvateľov Lotyšska svojej vláde nedôveruje.
„Tieto voľby nie sú o vstupe do EÚ a do NATO, ale mali by byť. To je pre nás najdôležitejšie, a nie žabomyšie vojny, ktoré sme videli v kampani,“ zhodnotila predvolebné obdobie politologička Zaneta Ozolina z Lotyšskej univerzity. „Ľudia sú unavení zo všetkých tých ťažkostí minulých rokov a túžia po jednoduchých odpovediach.“
Jediným spestrením predvolebného obdobia bolo odvolanie ministra vnútra Mareksa Seglinsa. Seglins vraj zneužíval svoje ministerstvo na útoky proti strane premiéra Andrisa Berzinsa – Lotyšská cesta, ktorej hrozí volebný prepad.
Polícia tesne predtým zadržala dvoch členov Berzinsovej strany, ktorí podľa nej objednali plagáty proti Seglinsovej Ľudovej strane. Berzins tvrdí, že je to pripravený komplot. Strana Lotyšská cesta a Ľudová strana tvoria spolu so stranou Za vlasť a slobodu/Lotyšská národná konzervatívna strana vládnucu koalíciu.
V predvolebných rebríčkoch viedla s 15 percentami pravicová strana Nový čas, ktorú založil bývalý guvernér národnej banky. Ľudová strana má dosiahnuť 14 percent. Nádej na parlamentné kreslá má aj jediná ľavicová strana Za ľudské práva s 12,5 percenta a euroskeptickí farmári so 7,5 percenta. Minuloročné regionálne voľby, v ktorých zvíťazili postkomunisti a sociálni demokrati, ostávajú pre pravicu nočnou morou.
Pobaltie úzkostlivo čaká na výsledky pražského summitu NATO. Proti ich vstupu dlho veľmi jasne vystupovalo Rusko, ktoré nechcelo dovoliť, aby sa súčasťou aliancie stali aj bývalé sovietske republiky. Po 11. septembri sa ich odpor zmiernil.
Za Litvu vo Washingtone lobujú početní emigranti, ktorí podporili vo voľbách Georgea Busha a teraz čakajú odmenu, píše BBC. Estónsko sa spolieha na svoju dobre fungujúcu ekonomiku. Pre Lotyšsko s tridsaťpercentnou ruskou menšinou predstavuje NATO štít proti rozpínavosti Ruska.
Lotyšskí Rusi tvoria tretinu obyvateľstva, a pritom majú v stočlennom parlamente len desať kresiel. V rusky hovoriacich regiónoch je najvyššia nezamestnanosť. Postavenie ruskej menšiny je vzhľadom na polstoročnú sovietsku nadvládu v Lotyšsku citlivou témou, ale aj ústredným predmetom kritiky únie a NATOp.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
