MELBOURNE – Pred zrakmi austrálskej generality (ministerský predseda John Howard, premiér Victorie Steve Bracks) predviedli držiteľky vari všetkých rekordov najmladších naj, naj v minulosti vo finále dvojhry žien na tenisovom Australian Open iba priemerné a krátke finále.

Sobota: CAPRIATIOVÁ (12-USA) – HINGISOVÁ (1-Švajč.) 6:4, 6:3. Esá 1:0, percento úspešnosti 1. podania 67:55, víťazné údery 20:13, chyby 20:32, brejkbaly 4/7 – 1/1.

Američanka viedla za 13 minút 4:0 a potom 5:1, keď Švajčiarka trochu pritvrdila a dotiahla až na 4:5 a 30:30. Viac už nestihla, od únavy zahrala zopár neúčinných stopbalov a aj v 2. sete ťahala za kratší koniec. Jasne zaostala v podaní (mala iba jeden brejkbal za zápas!) a v razancii úderov. Capriatiová postúpi na siedme miesto rebríčka po ôsmich rokoch, Hingisová ostane prvá. Newyorská rodáčka si pripísala prvé vzájomné víťazstvo, vzala šek na 830 500 austrálskych dolárov a po 11 rokoch profesionálnej kariéry konečne dobyla grandslamový titul. Na ceste zdolala tri bývalé víťazky Australian Open a tri bývalé či súčasné jednotky za sebou – Selešovú, Davenportovú a Hingisovú! Najdlhší zápas turnaja zohrala paradoxne v 1. kole s našou Nagyovou (130 minút), s ktorou prehrávala 4:5 v 3. sete. Zastavila tohtoročné ťaženie Hingisovej (15:0), ktorá mala od US Open 2000 bilanciu na 7 turnajoch 33:1. Hingisová nevyhrala grandslamový titul od Australian Open 1999.

Capriatiová: ,,Stále tomu nemôžem uveriť. Toľké roky som o tom snívala. Nikdy som nemala ku grandslamovému prvenstvu tak blízko ako na US Open 1991, kde som prehrala v semifinále so Selešovou v tajbrejku 3. setu. Trochu som sa o výsledok obávala v 1. sete, keď Martina znížila z 1:5 na 4:5. Začala hrať dlhšie údery, k čiaram, z rohu do rohu a unavovala ma. Po 1. sete už stúpalo moje sebavedomie. Bol to asi jeden z mojich najlepších výkonov v živote. Keby som porovnala rok 1991 a teraz, tak som jednoznačne vyspelejšia, rozumnejšia, hrám variabilnejšie, taktickejšie. Ťažko porovnávať tento úspech s olympijským zlatom 1992, lebo je to tak dávno. Akoby iná kapitola môjho života. Vždy som dôverovala otcovi, je mojím najlepším trénerom, ale dnes na tribúne mi viac pripomínal rodiča ako kouča. Titul ma nezmení, ostanem verná svojim zásadám, život mi už priniesol dosť ponaučenia. Keby ma oslovil trebárs aj Hollywood, nepredala by som teraz práva na svoj neuveriteľný príbeh za žiadne peniaze sveta. Azda po skončení kariéry, ale za mojich podmienok.“

Hingisová: ,,Nemala som už síl. Psychických ani fyzických. Zápasy s Williamsovými ma vyčerpali, navyše som hrala štvorhru. Cítila som sa na dne. Mesiac cestovania ma poznačil. V budúcnosti naozaj pouvažujem, či budem hrať aj grandslamové štvorhry. Ťažko som hľadala zbrane na súperku, ktorú som predtým päťkrát jasne zdolala. Jennifer bola veľmi odhodlaná, cieľavedomá a vyhecovaná. Vždy som tvrdila, že je veľká hráčka a napriek mladému veku vzhľadom na skúsenosti a znalosti o tenise patrí do svetovej päťky. Klobúk dolu pred jej vôľou. Prehra mrzí a je hrozné, že som zasa nevyhrala grandslamový turnaj. V živote sú aj horšie katastrofy, než čo sa mi dnes prihodilo, a budem mať ešte veľa šancí. Stále sa usmievam a som zdravá – a to je hlavné.“

ANDREJ BUČKO