Vasiľ tridsaťdva rokov učí. Do dôchodku by mal ísť o šesť rokov. V platovej tabuľke školstva dosiahol maximum, desiatu platovú triedu. Na poslednej výplatnej páske sa skveli tieto čísla: hrubá mzda 13 627 Sk, čistá mzda 10 831, v tom 1700 Sk osobné ohodnotenie a okolo 600 korún za sedem nadčasových hodín.
Majú dvoch synov, ženatého absolventa univerzity a študenta tretieho ročníka. Bývajú v trojizbovom byte, začínali s ojazdeným trabantom, predvlani presedlali na desaťročnú Škodu Favorit. Pri otázke, koľko majú nasporené, sa dobre zabávajú.
Nesťažujú sa, ale mrzí ich, že učitelia a zdravotníci sú vždy na konci. Veria, že ich synovia sa budú mať lepšie – našťastie ani jeden nejde v rodičovských stopách. Plánovanie rodiny sa im oplatilo, medzi synmi je šesťročný rozdiel – keď jeden vysokú školu končil, druhý sa na ňu ešte len chystal. „Ak by študovali naraz, tak to si nevieme ani predstaviť,“ hovoria. Vysokoškolák stojí rodinu mesačne dvetisíc korún. „Veľa im dať nemôžeme, ale vzdelanie, to áno.“
Mesačný rodinný rozpočet, mierne vylepšený ešte o nejaké mimoškolské aktivity hlavy rodiny, predstavuje vyše 19-tisíc korún. Veľkú položku tvorí strava. Pravidelné platby – bývanie, inkaso, káblová televízia či elektrina ich vyjdú na tritisíc. Telefóny pohltia ďalšiu tisícku, za osobné poistky zaplatia tiež tisíc. Na stavebné sporenie odchádza dvetisíc. Domácnosť je prakticky v takom stave, ako keď ju zariaďovali.
„Vždy sme sa snažili hľadieť na priority rodiny. Aj preto sme odkladali výmenu staršieho televízora, vysávača, nábytku, kúpu počítača či prehrávača. Trpia aj naše koníčky, kníhkupectvá a hudobniny obchádzame oblúkom,“ konštatujú manželia.
Na dovolenke pri mori boli dvakrát. Tesne po svadbe a pred troma rokmi s kolektívom spolupracovníkov.
