POPRAD – Ústavný súd SR sa včera zaoberal podnetom Miloty Stankovej, ktorá namietla porušenie svojich ústavných práv postupom Krajského súdu v Prešove a mesta Poprad. Malo k tomu dôjsť jej nedobrovoľným vysťahovaním aj s maloletými deťmi z obecného bytu v Poprade bez zabezpečenia bytovej náhrady.
Navrhovateľka poukázala na garanciu danú Ústavou SR, podľa ktorej má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Ústavný súd sa v jej prípade bude zaoberať aj prípadným porušením práva na nedotknuteľnosť obydlia.
Stanková pracuje ako sanitárka v popradskej nemocnici a v súčasnosti žije aj s deťmi v inom okrese, v Kežmarku, v jednoizbovom byte patriacom synovi. Sama žiadny byt nevlastní a je zapísaná v zozname uchádzačov o komunálny byt v Poprade. Pred Ústavným súdom namietla podľa nej nespravodlivé rozhodnutia všeobecných súdov a bytového podniku mesta Poprad, podľa ktorých sa musela v roku 1999 aj s maloletými deťmi vysťahovať z dvojizbového bytu svojho otca v Poprade. U otca bývala od roku 1992 po tom, ako pre manželské nezhody a násilie odišla z družstevného bytu, ktorý vlastnila spolu s manželom. O chorého otca sa starala až do jeho smrti v roku 1994 a predpokladala, že aj potom v ňom môže ostať bývať a prihlásiť sa tam k trvalému pobytu. Bytový podnik mesta Poprad však trval na tom, že podľa nich v obecnom byte ako spolumajiteľka družstevného bytu býva neoprávnene a musí sa vysťahovať. Nebral pritom do úvahy, že exmanžel byt vymenil a odsťahoval sa do Kežmarku. Súdna žaloba proti Stankovej skončila vykonanou exekúciou.
Právna zástupkyňa mesta Poprad háji vlastnícke práva mesta a pred Ústavným sudom označila konanie navrhovateľky za špekulatívne. Dôvodom mal byť fakt, že žena, ktorá odišla od násilníckeho a na alkohole závislého manžela, sa po rozvode dobrovoľne vzdala práva na ich spoločný trojizbový družstevný byt.
Mesto Poprad, ani krajský súd ako odvolací orgán, nebrali do úvahy konkrétnu životnú situáciu ženy, ani fakt, že má podanú žiadosť o pridelenie bytu. Navrhovateľku z jedného obecného bytu vysťahovali, aby „na ulici“ čakala na pridelenie iného. Dôvodom nepridelenia náhradného bytu bolo aj to, že syn zdedil kežmarský byt a majú teda kde bývať. Okolnosti, že byt patrí právne synovi, je jednoizbový a v inom okrese, nikto do úvahy nebral. Rovnako ani emocionálnu traumu detí spôsobenú faktom, že ich otec sa v byte, kde musia žiť, obesil. Byt po Stankovej otcovi mesto pridelilo slobodnej žene, ktorá sa v súčasnosti údajne stará o chorého otca. Predtým bývala v jednoizbovom byte, ktorý mesto následne pridelilo mladej rómskej rodine.
Rozhodnutie, či v Stankovej prípade došlo k porušeniu jej základných práv, Ústavný súd vyhlási 10. júla. (tasr)
