BRATISLAVA 3. októbra (SITA) - Európska komisia sa včera na svojom zasadnutí venovala rozšíreniu únie a pred budúcotýždňovým zverejnením hodnotiacich správ prediskutovala stav pripravenosti jednotlivých krajín. Podľa zdrojov blízkych rokovaniu "nemožno na
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
budúci týždeň čakať žiadne prekvapenia". Ako dodávajú Hospodárske noviny, zdá sa, že komisia v stredu 9. októbra odporučí na ukončenie rokovaní v tomto roku všetkých desať kandidátskych krajín, ktoré vlani vymenoval summit EÚ v Laekene. Ide o Slovensko, Českú republiku, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Kandidátske krajiny čaká budúci rok kľúčové referendum o vstupe do Európskej únie. U nás bude pravdepodobne už na jar, najskôr koncom apríla. So vstupom musí súhlasiť najmenej polovica voličov. Píše Sme. Ako pokračuje, Slovensko má, na rozdiel od Česka, stabilne vysokú podporu verejnosti pre vstup do únie. To priviedlo ministra zahraničia Eduarda Kukana na zaujímavú myšlienku - slovenské referendum sa uskutoční tesne pred českým. Slovenské ÁNO tak má potlačiť váhajúcich Čechov do únie. Český minister zahraničia Cyril Svoboda rád súhlasil. "Ponúkol som to a pán Svoboda to označil za dobré rozhodnutie. Im by to pomohlo a my to samozrejme veľmi radi urobíme,“ povedal Kukan. Podpora vstupu na Slovensku je 69 percent, v Čechách okolo päťdesiat. Ešte ani nestačila zaschnúť tlačiarenská čerň na správe nemeckého právneho experta Jochena Froweina pre Európsky parlament (EP), v ktorej v zásade nekonštatoval kolíziu Benešovych dekrétov s právom Európskej únie, a z Viedne už opäť zazneli nové hrozby. Kým sa ľudovecká ministerka zahraničia Benita Ferrerová-Waldnerová (ÖVP) obmedzila iba na poznámku, že Rakúsko pri formulovaní svojho postoja vezme do úvahy aj argumenty v Froweinovej správe, koaliční Slobodní (FPÖ) vystrelili včera salvu vyhrážok už nielen proti Prahe, ale aj Bratislave. Šéf ich parlamentného klubu Karl Schweitzer vyhlásil, že ak Česko a Slovensko neprijmú zodpovedajúce právne kroky a nevytvoria aj zvláštny fond na odškodnenie vyhnancov podľa rakúskeho vzoru, potom FPÖ bude vetovať ich vstup do EÚ. Rozšírenie únie však nebude podľa neho ohrozené, stačí spomedzi desiatich kandidátskych krajín vyňať iba ČR a SR a o ich vstupe hlasovať v rakúskom parlamente jednotlivo. Píše Národná obroda. Línia Európska únia - štát a regióny v ňom naberá stále čitateľnejšie kontúry. Program na podporu exportu a zahraničných investícií ukončí náš predvstupový proces. Tým sa končí aj možnosť využívania peňazí z predvstupových fondov vrátane fondu PHARE. Od roku 2004 bude môcť SR čerpať prostriedky z reštrukturalizačných fondov EÚ. Slovensko má historickú šancu, aby sme z európskych štrukturálnych fondov mohli v rokoch 2004 až 2006 dostať asi 1,8 mld. EUR, čo je asi 80 mld. Sk. Preto aj ten, kto v novej vláde M. Dzurindu prevezme kompetencie nad projektmi a transparentnými finančnými tokmi určenými na ich efektívne plnenie, berie na seba i najväčšiu ťarchu zodpovednosti, konštatuje Hospodársky denník. Problémy so starnutím a postupným vymieraním obyvateľstva majú aj vyspelé európske krajiny, uvádza Pravda. Kým roku 2000 žilo v krajinách EÚ 376 miliónov ľudí, o 50 rokov sa počet občanov dnešnej európskej pätnástky zníži na 364 miliónov. Zmení sa aj veková štruktúra ľudí, detí bude o 11 miliónov menej a dôchodcov, naopak, viac až o 42 miliónov. Počet ľudí v produktívnom veku sa zníži až o dvadsať percent, keď ich bude namiesto doterajších 246 len 203 miliónov. Pre vysoký počet dôchodcov budú krajiny únie musieť vynaložiť na zdravotníctvo a dôchodkové zabezpečenie oveľa viac peňazí z HDP ako dnes. Najviac Španielsko a Grécko - až o desať percent viac. Informuje Pravda.