Musašimaru.

Priemerné futbalová návšteva za prvých jedenásť kôl jarnej časti najvyššej japonskej súťaže bola 16 954 divákov. Návštevy, ktoré sú pre viaceré krajiny len dlhodobým snom. Myslieť si však, že Japonsko, to je len futbal, by bol vážny omyl. Bezkonkurenčne prvým športom je bejzbal. Americká a japonská bejzbalová liga ide takmer denne na viacerých televíznych kanáloch. Japonci poznajú všetky domáce a zahraničné hviezdy. Médiá denne informujú ako strávil uplynulý deň Japonec Ičiro Suzuki, ktorý sa v tomto roku stal americkou hviezdou v klube Seattle Mariners. Všetky zápasy amerického klubu sa vysielajú v priamych prenosoch špeciálne pre Japonsko a Ičirov každý krok na ihrisku. Vyskočí na vás z novín, reklamy. Ľudia v tmavých oblekoch rôzneho veku na križovatkách pri čakaní na zelenú hrajú pomyselný bejzbal. Skúšajú homerun ako Ičiro.

Druhým najpopulárnejším športom je golf a počínanie niekoľkých veľmi priemerných Japoncov na svetových turnajoch je ostro sledované. Treba však povedať, že futbal v rámci popularity je na prudkom vzostupe a po MS 2002 sa môže poradie populárnosti športov zmeniť.

Sumo spája históriu so šoubiznisom

Svoje miesto, výnimočnú a bezkonkurenčnú pozíciu má však japonský zápas sumo. To je pravý národný šport, kde sa spája história, tradícia s modernými prvkami šoubiznisu. Nikto ho neporovnáva s najpopulárnejšími športmi v krajine, pretože sumo má svoju japonskú dušu. To je hrdosť a kultúra národa, divadlo. Sen každej Japonky je mať za muža zápasníka sumo i napriek tomu, že zomierajú mladí, lebo máloktorý sa dožije 40 rokov. Preto je to šport len pre hŕstku vyvolených mladých ľudí. Sumo nie je masovým športom, lebo v jeho najkvalitnejšom profesionálnom prevedení je proti zdraviu. Dôvodom je potrebná hmotnosť zápasníkov, ktorá je v konečnom dôsledku najdôležitejšia pre víťazstvá. Tá sa v priemere pohybuje nad 150 kg, mnohí majú nad 200 kg pri výške okolo 180-185 cm. Zápasník, ktorý nemá tieto telesné parametre, nemá šancu na úspech.

Spomeniem telesné údaje posledných víťazov. Hawajčan Akebono – výška 205 cm/hmotnosť 225 kg, Musašimaru z amerického ostrova Samoa 191/219 a posledný víťaz Tokijčan Takanohana 187/159. Zápasnícky najproduktívnejší vek je od 24 do 30 rokov. Takmer všetci zápasníci vyzerajú na vek 50-60 rokov. Prevažne sú to Japonci. Kvalitné menšiny tvoria Mongoli, Američania. V každom roku sú štyri turnaje. Dva v Tokiu, po jednom v Nagoji a Osake. V špeciálnych jednoúčelových halách. Turnaje sú, napriek drahým vstupenkám, tri mesiace dopredu vypredané, pretože sumo je v prvom rade spoločenská udalosť.

Trojhodinové mučenie

Muži a ženy prichádzajú vo večerných oblekoch. Najlepšie miesta sú na prízemí, kde sa sedí na zemi v malých kójach. Zúčastnil som sa na jednom turnaji a ako Slováci hovoria, hneď dvakrát. Prvý a posledný. Nevedel som sa dočkať konca. Napriek fantastickej atmosfére, dobrému výhľadu, bolo sedenie v kóji na zemi, kde sa našinec takmer nevmestí, bez možnosti opretia sa, novodobým trojhodinovým mučením. Pritom som mal s manželkou kóju pre štyroch ľudí. Japonci sedeli v oblekoch a na zemi, vždy dvaja chrbtom k pódiu. Jedli, pili, zabávali sa. Boli netradične hluční. Sem-tam siestu prerušili a pozreli sa, čo sa deje v hlinenom kruhu. To bolo moje najväčšie prekvapenie, lebo skutočná atmosféra sa v televíznom prenose zachytiť nedá, tak ako sa nedajú zachytiť nuansy suma v krátkych šotoch v našej televízii.

Každý turnaj trvá 15 dní. Zápasníci sú rozdelení do dvoch skupín. Západ a Východ. O víťazovi rozhoduje počet víťazstiev. Najvyššie skóre môže byť 15:0 a zo súčasných zápasníkov sa to ešte nikomu nepodarilo. Tohtoročný májový turnaj v Tokiu bol najdramatickejší za posledné desaťročie. Favorit Samojčan Mušinomaru v prvých troch dňoch prehral dva zápasy a všetko vyzeralo zdanlivo pre ďalšieho favorita Takanohanu, ktorý mal po trinástom dni skóre 13:0. V štrnástom dni však nečakane prehral a pritom si zranil väzy v ľavom kolene. Vzhľadom na jeho 159 kg a silový spôsob zápasenia mu nikto nedával šance pokračovať v poslednom dni turnaja.

Hrdinstvo Takanohanu

K celkovému víťazstvu potreboval vyhrať v posledný deň s Mušinomaruim, ale zápas v niekoľkosekundovom boji prehral. Nečakane mali obaja skóre 13:2 a o víťazovi rozhodoval play off zápas. Vážne zranený Takanohana sa otriasol z prehry, premohol zranenie a za obrovských ovácií tokijských rodákov, poslal k zemi vyše dvestokiloveho Samojčana. Obrovský a ťažký pohár mu osobne odovzdával predseda japonskej vlády Koizumi, ktorý nedovolil, aby mu niekto s pohárom pomáhal a odovzdávanie pôsobilo veľmi úsmevne. Takanohana bol okamžite vyhlásený za japonského hrdinu, vo všetkých médiách bol porovnávaný s historickými hrdinskými činmi, týmto zápasom sa zaradil do japonských dejín.

Lietajúci obri

Pre našinca sú pravidlá suma veľkou neznámou a naše predstavy sú skreslené. Pravidlá sú jednoduché i napriek tomu, že v niektorých zápasoch určuje víťaza komisia rozhodcov. Zápasí sa v hlinenom vyvýšenom kruhovom ringu (asi 100 cm vysokom). Prehráva ten, ktorý sa v ringu prvý dotkne zeme inou časťou tela ako je chodidlo alebo ten, ktorý sa prvý dotkne zeme mimo ring akoukoľvek časťou tela. Vtedy mnohokrát letia veľké ťažké telá zápasníkov medzi obecenstvo. To sú najkrajšie okamihy suma a je zaujímavé, že zranenia zápasníkov a obecenstva sú minimálne, pretože napriek váhe sú zápasníci mrštní a relatívne obratní.

Nemenej zaujímavý je aj rituál pred každým zápasom, keď sa zápasníci rozcvičujú, čo dvíha divákov zo sedadiel. K tomu patria nenávistné hypnotické pohľady zápasníkov. Za svoju popularitu však platia veľkú daň. Celý život chodia v županových kimonách, nezmestia sa do normálnych dopravných prostriedkov, potrebujú špeciálny nábytok. V súkromnom živote sa prejavujú ako citliví, veľmi ticho hovoriaci ľudia. Mnohí z nich sú vtipní. Sú populárni, ospevovaní, bohatí. Majú pekné manželky, deti a krátky život.