FRANCÚZSKO: Schröder prišiel napraviť zhoršené vzťahy
PARÍŽ 2. októbra (SITA/Reuters) - Nemecký kancelár Gerhard Schröder sa v stredu stretne na pracovnej večeri s francúzskym prezidentom Jacqueom Chiracom v snahe vyriešiť nesúlad so svojím najbližším partnerom, Francúzskom a napraviť škodu vo vzťahoch s ďal
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ším, Spojenými štátmi. Horúcou témou na diskusiu bude aj Irak, nakoľko Schröder postavil sám seba do diplomatického kúta, keď vylúčil akúkoľvek účasť Nemecka na prípadnom útoku proti Iraku, a to aj v prípade, že by ho schválila Bezpečnostná rada OSN. Po víťazstve vo voľbách 22. septembra, ktorým predchádzala protiamerická kampaň, sa nemecký kancelár ponáhľal do Londýna, aby tam hľadal pomoc britského premiéra Tonyho Blaira pri náprave kedysi oceľovo pevných nemecko-amerických vzťahov. Francúzsko sa na to díva ako na porušenie zvyku - cieľom prvej zahraničnej cesty novozvolených nemeckých kancelárov je obyčajne Paríž - a dnešnú návštevu považuje za Schröderov pokus, ako sa dostať von z poľutovaniahodnej situácie. Karsten Voigt, Schröderov koordinátor pre nemecko-americké vzťahy, v rozhovore pre francúzsky denník Le Figaro nepriamo požiadal Francúzsko o pomoc pri normalizácii vzťahov s Washingtonom. "Paríž a Berlín by mali mať k sebe dostatočne blízko, aby jeden mohol hovoriť za druhého, keď prekročíme Atlantik," povedal. Francúzi preukázali v podpore amerického prezidenta Georgea W. Busha omnoho viac taktu ako Nemci, keď sa stotožnili s hrozbou, ktorú predstavujú iracké zbrane hromadného ničenia, ale útok na Bagdad podmienili prijatím dvoch rezolúcií OSN. Schröderovo "nie" Washington nahnevalo, pretože rozdúchalo proti-americké nálady. Situácia sa ešte zhoršila, keď Schröderova ministerka spravodlivosti nepriamo prirovnala Busha k Hitlerovi. V kurióznej výmene úloh sa teraz Nemecko, kedysi najposlušnejší spojenec Washingtonu, ocitlo izolované, zatiaľ čo najnevrlejší partner Ameriky - Francúzsko, je v centre diplomatického manévrovania. Pokiaľ ide o Irak, Francúzsko stojí niekde na polceste medzi Nemeckom a aktívnejšou Britániou. V Bezpečnostnej rade OSN zastáva pozíciu medzi k útoku odhodlanými Spojenými štátmi a Britániou a skeptickým Ruskom a Čínou. Irak však nebude jedinou témou pri spoločnej večeri, prvej od volieb v oboch krajinách v tomto roku, ktoré rozhodli o tom, že Schröder a Chirac - ktorí v minulosti často na seba útočili - budú musieť popri sebe existovať ďalšie štyri roky. "Teraz vedia, s kým majú tú česť. Je najvyšší čas, aby obidve krajiny našli spoločnú cestu späť," povedal pre jednu nemeckú rozhlasovú stanicu Henrik Uterwedder, riaditeľ Nemecko-francúzkeho inštitútu v Ludwigsburgu. "Posledné roky boli rokmi nevyužitých príležitostí a to nebolo na prospech Európy," dodal. Obidvaja politici deklarovali odhodlanie znovu oživiť bilaterálne partnerstvo, ktoré je už tradičným motorom európskej jednoty, ale hrozí, že aj naďalej zostanú rozdelení, zatiaľ čo vrcholia prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ v roku 2004. V rámci kľúčových rozhodnutí týkajúcich sa financovania rozšírenia, ktoré zostávajú stále otvorené, sa Nemecko usilujúce sa o zníženie svojich príspevkov do spoločnej pokladnice, stavia priamo proti Francúzsku, ktorého farmári už tradične najviac ťažia zo spoločných priamych platieb. Francúzsko trvá na tom, že do roku 2006 nemožno uskutočniť žiadnu reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), s čím zasa ostro nesúhlasí Nemecko, lebo na základe nej by noví členovia mali právo na štedré poľnohospodárske dotácie, financovanie ktorých chce Berlín ukončiť. Ďalšou rozdeľujúcou témou je obrana. V tejto oblasti sa na čelo postavilo Francúzsko, keď zvýšilo ročné výdavky na obranu v priebehu nasledujúcich piatich rokov o jednu miliardu eur. Na rozdiel od Francúzska Nemecko pravdepodobne svoje výdavky na obranu zníži, aby zaplátalo rozširujúce sa diery v štátnom rozpočte. To môže priamo zasiahnuť Francúzsko v prípade, že sa Berlín, ako to naznačujú niektoré správy v tlači, rozhodne nakúpiť menej vojenských dopravných lietadiel A400M Airbus. V tom prípade by totiž cena jedného lietadla vzrástla a Paríž by musel za lietadlá, ktoré plánuje nakúpiť, zaplatiť viac.