á, ktoré by implicitne považovali korupciu za zlo. Preto sa pri snahe o jej obmedzenie treba zamerať na posilnenie formálnych pravidiel. Vhodné inštitucionálne usporiadanie je predpokladom úspechu.

Pred aplikáciou vhodných inštitucionálnych opatrení treba identifikovať miesta najčastejšieho výskytu korupcie. Výsledky prieskumov verejnej mienky ukazujú to, čo všetci intuitívne tušia. Korupčné praktiky sú najviac rozšírené v úradoch štátnej správy, na súdoch, vo verejnoprávnych inštitúciách spravujúcich poistné fondy, v úradoch zabezpečujúcich sociálnu a zdravotnú starostlivosť a pod. Všetky spomenuté inštitúcie možno zhrnúť pod hlavičku verejnej správy.

Každé účinné opatrenie musí zahŕňať preventívnu aj sankčnú zložku. Preventívne opatrenia zahŕňajú obmedzenie možných miest výskytu korupcie. V prípade korupcie zvlášť platí, že príležitosť robí zlodeja. Preto treba v čo najväčšej miere odstraňovať potenciálne ohniská výskytu korupčného správania. Sú nimi prideľovanie rôznych licencií a koncesií, povolení, certifikátov, liečebných poukazov. Obmedzeniu korupcie by určite prospelo odstránenie tých licencií, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri tých potrebných je žiaduce formalizovať a objektivizovať podmienky na ich získanie. Po splnení určitých podmienok by to potom bolo automatické a nezáviselo by to od subjektívneho rozhodnutia konkrétneho úradníka.

K častým prípadom korupcie dochádza pri osobnom styku úradníka a občana v úradoch pri vybavovaní bežných žiadostí. Tomu sa dá zabrániť minimalizáciou osobného kontaktu, podávaním žiadostí neosobnou formou.

Formalizovaným pravidlám musí byť podriadené aj verejné obstarávanie. Všetky informácie o podmienkach výberu, priebehu výberového konania aj dôvodoch konkrétnej voľby musia byť verejne prístupné a kontrolovateľné. Tým sa zminimalizujú šance na výber nevýhodnej ponuky, za ktorou stoja iné ako verejné záujmy.

Akékoľvek inštitucionálne pravidlá sú neúčinné, ak ich nesprevádza efektívny sankčný mechanizmus. Verejná správa musí byť podriadená vnútornej aj vonkajšej kontrole. Každá profesia – lekári, sudcovia, učitelia alebo verejná správa ako celok – by sa mala riadiť svojimi internými pravidlami, etickými kódexmi. Tieto kódexy by mali obsahovať dostatočne vysoké potenciálne postihy, ktoré by pôsobili preventívne proti zobraniu úplatku. Jasne musí byť vymedzený aj konflikt záujmov. Dôsledne musí byť prešetrené každé podozrenie z korupcie. Tam, kde to charakter práce umožňuje, je vhodná vnútorná kontrola práce úradníka, napr. dĺžka vybavovania žiadostí a skúmanie príčin rýchlejšieho vybavenia niektorých z nich.

Nemožno sa však spoliehať len na vnútornú kontrolu, ktorá sa už mnohokrát ukázala ako neúčinná. Na Slovensku sú vytvorené predpoklady na kontrolu verejnej správy. Ich využívanie je však nepostačujúce. Najväčší dlh v tejto oblasti má prokuratúra. Tá úplne zlyhala pri iniciačnej funkcii v oblasti podávania podnetov na trestné stíhanie pri podozrení z korupcie a netransparentnosti vo verejnom obstarávaní. Možno by stačilo vytvoriť na všetkých stupňoch prokuratúry osobitné oddelenia, ktoré by vyhľadávali a prijímali podnety na podozrenie z korupcie. Veď stačí len čítať dennú tlač.

Významnou prekážkou obmedzenia korupcie je absencia hmotnej zainteresovanosti, prípadne až trestnoprávnej zodpovednosti zamestnancov verejnej správy, ktorí verejné zaobstarávanie zabezpečujú.

Pri diskusiách o korupcii sa často zabúda na samosprávy obcí a miest. Možno je to spôsobené tým, že v súčasnosti sa podieľajú na verejných výdavkoch len asi jednou osminou. Po pripravovanej decentralizácii moci nás však môže tento problém nepríjemne prekvapiť. Pre pracovníkov obecných a mestských úradov musia v oblasti kontroly platiť rovnaké podmienky ako v celej verejnej správe. Skúsenosti však ukazujú, že veľmi vážnym problémom sa stala korupcia v obecných a mestských zastupiteľstvách. Zákon zakotvil samosprávnu kontrolu v obciach v osobe obecných kontrolórov. Tí sú však finančne závislí od obecného zastupiteľstva. 75 % obcí a 5 % miest sa túto funkciu ani neunúvalo obsadiť. Je preto nevyhnutné určiť zákonom povinnosť zriadiť funkciu obecného kontrolóra a zabezpečiť jeho finančnú nezávislosť od zastupiteľstva napríklad stanovením jeho mzdy zákonom podľa veľkosti obce rovnako, ako je to v prípade starostu. Navyše túto funkciu musia zastávať odborne spôsobilí ľudia.