Zdravotníctvo je samo osebe špecifickým sociálnym prostredím, v ktorom je hodnota zdravia považovaná za nenahraditeľnú. Toto prostredie sa intenzívne formovalo v komunistickom režime, ktorý vyžadoval porušovanie daných pravidiel hry. Každý si bol vedomý svojho možného zvýhodnenia po použití niektorej z korupčných metód. Žiaľ, táto predstava pretrvala až dodnes.

Každodennou formou korupcie je tzv. drobná korupcia vo forme najmä nefinančných darov nižšej hodnoty, ako darčekových balení rôzneho alkoholu, kávy či bonboniér. Tieto sa, vychádzajúc z praktických skúseností, vyskytujú v oveľa väčšej miere pri ambulantnej liečbe ako vo väčších lekárskych zariadeniach a pri zložitejších operáciách. Tento druh je asi najpolemickejším z hľadiska jeho považovania či nepovažovania za korupciu. Často sú spomenuté maličkosti úprimným prejavom vďaky za pomoc, ale otázkou ostáva, či v niektorých prípadoch pacient po darovaní pozornosti nie je uprednostňovaný.

Riešení sa nám ponúka niekoľko. Najefektívnejším spôsobom odstránenia drobnej korupcie by asi bolo zavedenie aj keď len symbolických poplatkov (20-50 Sk) pri každej návšteve zdravotnej ambulancie. Skúsenosti hovoria, že v ambulanciách, v ktorých už takéto poplatky boli zavedené (pohybujú sa medzi 30 a 100 Sk), korupcia takmer neexistuje. Tieto platby by zároveň nepredstavovali oproti súčasnosti žiadnu finančnú záťaž pre pacienta, keďže by boli porovnateľne vysoké či dokonca podstatne nižšie ako korupčné dary. Značný prospech by to znamenalo aj pre štát (daňové odvody) a lekárov (vyššie zisky), čím by vznikol trojstranne prospešný vzťah. Systém poplatkov však musí byť nutne doplnený systémom prísnejšej kontroly odvodu dane z príjmov.

Ďalšou, oveľa závažnejšou formou korupcie v zdravotníctve je korupcia, ktorú môžeme označiť za „veľkú“ – jednak z hľadiska finančnej závažnosti, ako aj z hľadiska dosahu na samotné zdravie a život pacienta. Nejde už o dobrovoľné prejavy vďaky iniciované pacientom, ale o značné sumy požadované priamo lekárom za vyšetrenie, operačné výkony či urýchlenie a skvalitnenie liečby. Jej príčiny treba vidieť tak v nedostatočnom finančnom hodnotení lekárov, v bezmocnosti samotných pacientov akútne vyžadujúcich výkon i v nechuti štátnych orgánov zakročiť proti takýmto, hoci aj všeobecne známym prípadom. Preto je nutné do odmeňovania v zdravotníctve sčasti zaviesť trhový systém a vo výške príjmu zohľadňovať aj počet a náročnosť odpracovaných operačných výkonov. Iným opatrením by bolo prerozdeľovanie operačných výkonov počítačovým programom, ktorý by podľa kvalifikačného zaradenia a náročnosti operácie priradil lekára k danému výkonu, čo by zamedzilo vyžadovaniu úplatku popredu. V súčasnosti sú operačné výkony prerozdeľované už existujúcou zdravotnou dokumentáciou na začiatku pracovného dňa na tzv. zasadaniach, kde lekár v prípade, že chce odoperovať daný výkon, požiada o to a operácia je mu pridelená, čo sa deje hlavne v prípade, ak lekár už dopredu od pacienta zobral úplatok.

Rovnako vážnou a hlavne skrytou formou korupcie sú tzv. odmeny za výskum. Obchodní zástupcovia firiem distribuujúcich lieky navštevujú lekárov v oddeleniach a v ambulanciách medicínskej starostlivosti, aby otestovali nimi distribuovaný liek na pacientoch. Skúmané prípady poukazujú, že odmeny pohybujúce sa v konkrétnych prípadoch okolo 10 000 Sk za takto vykonaný výskum boli vyplatené „na ruku“, ba v niekoľkých prípadoch mali odmeny formu drahej spotrebnej elektroniky či zájazdov do známych lyžiarskych stredísk.

Riešenia, ako napríklad náhodné kontroly či inštitút agenta provokatéra, nie sú v tomto prípade systémovým prístupom. Systémovou zmenou by boli legislatívne opatrenia vo forme účinnejšej kontroly výdavkových stránok rozpočtov distribútorských firiem.

Ak spomíname pomerne veľkú korupciu v rámci distribúcie liekov, automaticky to vyvoláva otázku, aké veľké provízie v minulosti dostávali riaditelia nemocníc, v ktorých kompetencii bol aj nákup operačných či diagnostických prístrojov, ktorých sumy sa rádovo pohybovali v miliónoch korún. Treba priznať značný posun oproti minulosti, lebo nákupy sú v súčasnosti centralizované pod Úrad pre verejné obstarávanie.

Jediným princípom v boji proti korupcii by mal byť princíp nulovej tolerancie k akejkoľvek jej podobe či forme sprevádzaný systémovými opatreniami odstraňujúcimi všetky deformácie v súčasnom sociálno-ekonomickom systéme.