Catherine Ryan Hydová – Pošli to ďalej
len Huntová, alebo minimálne o tomto filme počuli.
Do malého mestečka Atascadere v Kalifornii s jedinou základnou školou prichádza nový učiteľ občianskej náuky Reuben St. Clair - černoch, navyše vietnamský veterán so zjazvenou tvárou (z pre mňa nepochopiteľných príčin ho vo filme hral „biely“ herec Kevin Spacey). Napriek svojmu ťažkému životu má svoju prácu rád a hľadá spôsob, ako svojim žiakom pomôcť a naučiť ich žiť. Možno práve preto im zadá celoročnú úlohu: PRÍĎ S MYŠLIENKOU, AKO ZMENIŤ SVET, A USKUTOČNI JU. Sám neveril tomu, že je niečo také možné a už vôbec nie, že by sa o to niekto zo žiakov aspoň pokúsil. Jeden sa však našiel. Trevor McKinney, žijúci len so svojou slobodnou matkou, abstinujúcou alkoholičkou Arlene, je chlapec bystrý a predovšetkým pozorný a vnímavý. V zmysle hesla „mysli globálne, konaj lokálne“ a čiastočne inšpirovaný pyramídovými hrami na rôzne spôsoby, príde na jednoduchý systém, ako splniť školskú úlohu. Vymyslí hru Pošli to ďalej. Za každý dobrý skutok, ktorý ti niekto vykoná, ty pomôž ďalším trom ľuďom.
Trevor ako autor myšlienky, samozrejme, začne u seba. Najskôr finančne podporí bezdomovca a narkomana Jerryho. Druhou „obeťou“ Trevorovej honby za dobrými skutkami je stará pani Greenbergová, ktorej vyčistí záhradu. Keď si Trevor začína myslieť, že projekt by mohol mať úspech, Jerry skončí vo väzení a pani Greenbergová náhle umiera (dúfam, že to s dobrákom Trevorom nemá nič spoločné). Títo dvaja však predsa stihnú „poslať to ďalej“. O tom však Trevor nič netuší a ako posledná šanca splniť si úlohu mu preto zostáva vykonať tretí a ako sa zdá aj najťažší dobrý skutok. Dať dokopy samotárskeho pána učiteľa Reubena so svojou slobodnou matkou.
Ich neistému a takmer beznádejnému vzťahu autorka románu venuje najväčšiu pozornosť. Úvahy o tom, že ona (Arlene) si o ňom (Reuben) myslí, že on si myslí, že ona je hlúpa a on si myslí, že ona si myslí, že je škaredý, vás, pochopiteľne, časom začnú nudiť. Pokiaľ, samozrejme, nie ste nadšeným fanúšikom argentínskych telenoviel.
To, ako sa šíri myšlienka „pošli to ďalej“ aj bez Trevorovho vedomia, našťastie, spomína spisovateľka Hydová len okrajovo. Čitateľ sa tak aspoň vyhne sociálnej science-fiction s mierne „americky“ zapáchajúcimi nánosmi pátosu. Ale netešte sa predčasne – v závere do nich skočíte rovnými nohami a Hydová vám dá dosť času riadne sa v nich vyváľať. V záujme vyžmýkať z vás potoky sĺz sa Trevor aj so svojimi najbližšími ocitne dokonca až v Bielom dome. A to ešte len na vás čaká záver, ktorý skúsený čitateľ už aj tak od začiatku tuší. Encyklopedický príklad toho, ako poslednými udalosťami celého príbehu pokaziť celkom slušný dojem z predchádzajúcich kapitol.
Napriek tomu som sa rozhodol overiť si v praxi myšlienku „pošli to ďalej“. Keď mi minulý týždeň môj známy zavolal, že má v servise auto s pokazenou prevodovkou a doma dve deti s chrípkovým vírusom, pohotovo som zareagoval a odviezol ho z práce domov. Samozrejme, ako to už v mojom prípade pri konaní dobrých skutkov býva, muselo sa stať aj niečo tragické. Priamo pred jeho domom mi pod kolesá auta vbehol malý psík. V obave pred geometrickým nárastom fenoménu vyvražďovania najlepších štvornohých priateľov človeka som radšej môjmu známemu pri vystupovaní z auta nepovedal: „Pošli to ďalej.“
Autor: Figliar
