MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 2. októbra (SITA) - Kritikom jednotnej Európy, ktorí nedávajú euru šancu na dlhý život, nahráva v poslednom čase samotná Európska komisia, píše SME. Komisia sa totiž chce viac podriadiť politickej realite ako zavedeným princípom a ekonomike. Br

usel minulý týždeň navrhol zmäkčenie kritérií Paktu stability a rastu, ktoré musia plniť členské krajiny eurozóny. Po novom by im stačilo stlačiť deficity rozpočtov na nulu nie v roku 2004, ale až o dva roky neskôr. Najväčšie problémy so záporným rozdielom medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami má Portugalsko, ktoré vlani prekročilo povolený trojpercentný podiel deficitu na hrubom domácom produkte o 1,1 percenta. Za zmäkčenie pravidiel bojuje aj Nemecko a Taliansko, kde sa schodky k stanovenej hranici blížia.
Francúzsko svoje fiškálne problémy otvorene priznáva, ťažkú hlavu si však z paktu nerobí, konštatuje SME. Pri navrhovanom deficite 2,6 percenta totiž hrozí, že schodok dosiahne alebo prekročí strop. Ministri financií krajín EMÚ sa ešte začiatkom septembra dohodli, že pakt sa meniť nebude. Viaceré krajiny, ktoré problémy s verejnými peniazmi nemajú, pretože kvôli plneniu kritérií prijímali nepopulárne opatrenia, sú proti. Na budúci týždeň sa však ministri znova stretnú, čo bude dobrá príležitosť pre nespokojných, aby iniciovali prehodnotenie kritérií. Európska centrálna banka je v zložitej situácii. Nemôže vládam nariadiť, aby raz stanovené pravidlá dodržiavali, ale stále má úlohu zabezpečiť menovú stabilitu, uzatvára SME.
Slovensko zásadne nesúhlasí s tým, aby Európska únia umelo zvyšovala príjmy nových členských krajín v prvom roku po vstupe a tým znížila potrebu vyplácania kompenzácií. Ako informuje dnešná Pravda, tento postoj tlmočil v utorok v Bruseli slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan na rokovaní s 15 ministrami zahraničných vecí štátov EÚ. Tí predtým rokovali o návrhu dánskeho predsedníctva zvýšiť budúcim členom platby do štrukturálnych a kohéznych fondov, čo by navonok zlepšilo ich rozpočtovú situáciu, a preto by im nebolo treba vyplácať kompenzácie. Na čerpanie peňazí z fondov však treba pripraviť dobré projekty a tie spolufinancovať, zatiaľ čo kompenzácie sú hotové peniaze do rozpočtu, pripomína Pravda. Preto Slovensko takéto výpočty odmieta. Podľa Kukana cieľom Slovenska je dosiahnuť po vstupe rozpočtovo lepšiu situáciu ako rok pred vstupom. "Treba to však dosiahnuť prostredníctvom jasných a prehľadných výpočtov a procedúr, nie prístupmi, ktoré idú za rámec súčasnej legislatívy s cieľom zvyšovať platby novým členom v prvom roku," povedal Kukan ministrom. Nakoľko Slovensko v utorok neuzavrelo nijakú ďalšiu kapitolu, Kukan stretnutie využil na bilanciu a vyjasnenie postojov. V súvislosti s vyjednávaním o kapitole poľnohospodárstvo povedal, že Bratislava žiada takú "zmes" dohôd o priamych podporách, výrobných kvótach a financovaní vidieckeho rozvoja, ktorá zabezpečí konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov. Z požiadaviek kľúčových kvót nemieni v nijakom prípade ustúpiť, uzatvára Pravda.
Ministri zahraničia členských krajín EÚ prijali v pondelok rozhodnutie vo veci Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktoré mnohé európske médiá označili za ústupok Spojeným štátom. Tie požadujú, aby ich občania boli spod pôsobnosti ICC vyňatí pre obavy, že by táto inštitúcia mohla byť zneužitá zo strany niektorých štátov na vyvíjanie politického nátlaku voči nim. Ako v tejto súvislosti informuje Národná obroda, európski ministri zahraničia sa uzniesli na tom, že americkí diplomati a vojaci pôsobiaci v zahraničí nebudú spadať pod dosah medzinárodného súdu. Nebude im však zaručená beztrestnosť v najširšom slova zmysle - výnimka sa netýka ľudí obvinených z genocídy a vojnových zločinov a obvinenia iného druhu proti nim bude musieť prešetriť americká justícia. Rovnako nesmie v prípade udelenia beztrestnosti americkým občanom ísť o recipročný proces. "Verím, že tieto návrhy dajú návod kandidátskym krajinám, ktoré požadovali stanovisko Európskej únie,“ cituje Národná obroda vyhlásenie dánskeho ministra zahraničia Peta Stiga Möllera. Únia nedávno pohrozila čakateľom na vstup, aby neudeľovali USA výnimku vo veci medzinárodného trestného súdu, pretože by to mohlo ohroziť ich prístupový proces. Na adresu Rumunska, ktoré tak už urobilo, Möller uviedol, že "je na ňom, aby svoj postoj prehodnotilo." Ani samotná európska pätnástka však nie je jednotná. Názory jednotlivých členov sa odlišujú - od zarytých odporcov udelenia výnimky USA, akým je Nemecko, cez váhajúcu Veľkú Britániu až po Bushovej administratíve naklonených premiérov Talianska a Španielska, konštatuje v závere denník.
Poľská vláda začala tento týždeň prepracúvať svoje poľnohospodárske požiadavky v rámci prístupových rokovaní s Európskou úniou (EÚ) a pokúsi sa nájsť novú stratégiu, ktorá by jej zabezpečila dobré podmienky pre pôdohospodárstvo, píšu Hospodárske noviny. Poľská ministerka pre európske záležitosti Danuta Hübnerová vysvetľuje, že šance poľských farmárov získať rovnaké dotácie ako ich kolegovia z EÚ sú malé alebo nulové, čo núti poľskú vládu nájsť iné možnosti, ktoré by im zabezpečili rovnocenný prístup po vstupe do EÚ. D. Hübnerová uvádza, že vláda zvažuje doplnenie európskych financií prostriedkami zo štátneho rozpočtu, presun pomoci pre poľskú vidiecku infraštruktúru na priame platby pre poľnohospodárov či clá na niektorých potravinárskych trhoch.
Na druhej strane však poľský štátny rozpočet v súčasnosti už prekračuje mieru strednodobej udržateľnosti a Európska komisia upozorňuje, že clá v rámci jednotného trhu neprichádzajú do úvahy, čo ešte obmedzuje manévrovací priestor vlády. Ako poznamenávajú Hospodárske noviny, Poľsko až doteraz oficiálne dúfalo, že prístup EÚ k jeho poľnohospodárom bude rovnaký ako v prípade súčasných členských štátov aj napriek upozorneniam z Bruselu, že pôdohospodársky rozpočet by takéto zaťaženie nevydržal. Kandidátske krajiny podozrievajú úniu, že nezlepší svoje finančné podmienky, ktoré obsahujú postupné zavádzanie dotácií v horizonte 10 rokov, pričom na začiatku by noví členovia získali 25 % súčasnej sumy pre farmárov súčasných členských štátov. Okrem toho žiadajú rýchlejší prístup k plnej výške dotácií a vyššie výrobné kvóty. Hübnerová tvrdí, že poľská vláda sa nemusí ponáhľať pri vypracovaní svojho definitívneho postoja k pôdohospodárstvu, keďže aj v samotnej Európskej únii ešte vládnu rozpory ohľadne dotácií pre tento sektor. Mieni najprv počkať, až sa vyrieši situácia v EÚ, uzatvárajú Hospodárske noviny.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?