BRATISLAVA – Ľudovít Kaník v októbri 1999 prišiel o kreslo šéfa Fondu národného majetku. Parlament ho odvolal po trojmesačnom úsilí premiéra Mikuláša Dzurindu. Poslanci mali pochybnosti, ale Dzurinda trval na tom, že vedenie fondu spôsobilo po voľbách 1998 vznik kauzy Nafta Gbely.
Škandál vznikol po správach v médiách, že bývalý vysoký funkcionár HZDS Vladimír Poór predal firmu Arad, ktorá cez firmu Druhá obchodná kontrolovala Naftu Gbely. Citlivosť politikov a médií na túto firmu bola veľká, pretože privatizácia Nafty bola jedným zo symbolov nespravodlivej privatizácie za tretej Mečiarovej vlády.
Boj o miesto prezidenta fondu bol neľútostný, Dzurinda v úsilí odvolať Kaníka použil ako argument aj prepis jeho rozhovoru s Poórom. V čase odvolania však bolo jasné, že Poór Naftu nepredal a jej akcie sa vrátili na účet fondu. „Nebyť úporného úsilia vlády vrátane návrhu na odvolanie predstaviteľov fondu, všetko by bolo ináč,“ vyhlásil pred tromi rokmi premiér.
Spolu s Kaníkom parlament odvolal aj predsedu výkonného výboru fondu Ladislava Sklenára z SDĽ. Kaník krátko po odvolaní SME povedal: „Vždy som hovoril, že návrh na odvolanie nie je reálny, ak sa nechceme odmeňovať za dobrý výkon odvolaním z funkcie.“ O vzťahoch s Dzurindom podotkol, že je nad vecou a problém s tým nemá. Obaja muži sa v ten deň stretli aj na chodbe parlamentu, ale Dzurinda sa na Kaníka ani len nepozrel.
Včera sa šéf Demokratickej strany Kaník už nechcel vracať do minulosti. Na otázku, či sú jeho vzťahy s Dzurindom dobré, poznamenal: „Samozrejme.“ (sp)